V mori žijú krokodíly

Obsah knihy: V mori žijú krokodíly

Ak sa narodíš v Afganistane v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, môže sa stať, že hoci si len dieťa malé ako kozľa a jeden z najlepších hráčov v hre buzul-bazi, ktosi si nárokuje na tvoj život. Tvoj otec zomrel, keď pracoval pre bohatého majiteľa. Náklad kamióna, ktorý šoféroval, sa strati a ty by si mal byť „odškodné“. Preto keď zabúchajú na dvere, utekáš sa schovať. Ale časom si priveľký, aby si sa zmestil do diery, ktorú vykopala tvoja mama. Jedného dňa ti preto povie, že musíte odcestovať. Odprevadí ťa do Pakistanu, pohladí ti vlasy, ty jej sľúbiš, že sa staneš slušným človekom, a nechá ťa samého.

Týmto tragickým prejavom lásky sa pre Enaiatollaha Akbariho začína život predčasne dospelého a jeho neuveriteľná cesta, ktorá ho privedie cez Irán, Turecko a Grécko až do Talianska. Odysea, na ktorej sa stretol s ľudskou úbohosťou i šľachetnosťou, mu napriek všetkému nezotrela z tváre imponujúci úsmev ani zmysel pre iróniu.
Enaiatollah napokon našiel miesto, kde chcel zostať a zostarnúť. Toto je jeho príbeh.

Z talianskeho originálu Nel mare ci sono i coccodrilli (B. C. Dalai editore, Miláno 2010) preložil Roman Sehnal.

Odkazy

• Utrpenie, aké nesmie zažiť žiadne dieťa! (9.8.2011)

Ukážky z knihy

Talibanci všetkých vyhnali na školský dvor, deti aj dospelých. Prikázali nám zoradiť sa do kruhu, deti vpredu, lebo sme boli menšie, dospelí vzadu. Do stredu potom priviedli učiteľa a riaditeľa. Riaditeľ si žmolil sako, akoby ho chcel roztrhať, plakal a otáčal sa napravo, naľavo, akoby čosi hľadal a nenachádzal. Učiteľ, naopak, len mlčky stál ako inokedy, ochabnuté ruky mu viseli pozdĺž tela, oči otvorené, no obrátené smerom dovnútra: mal pekné oči, ktoré všade navôkol vyžarovali dobro.
Ba omidi didar, deti, povedal. Dovidenia.
Pred zrakmi všetkých ich zastrelili.
Od toho dňa sa škola zatvorila, no život bez školy je ako popol.

Na tomto mi veľmi záleží, Fabio.
Na čom?
Vysvetliť, že Afganci a talibanci sú odlišní. Chcel by som, aby to ľudia vedeli. Vieš, koľko národností bolo medzi vrahmi môjho učiteľa?
Nie. Koľko?
Tých, čo prišli na tom džípe, bolo dvadsať. Možno neboli až dvadsiatich rôznych národností. No niektorí sa medzi sebou nevedeli ani dohovoriť. Pakistanci, Senegalčania, Maročania, Egypťania. Fabio, veľa ľudí sa domnieva, že talibanci sú Afganci, to však nie je pravda. Prirodzene, sú medzi nimi aj Afganci, no nielen oni: sú to ignoranti, obmedzenci z celého sveta, čo bránia deťom študovať, pretože sa boja, že tie by mohli pochopiť, že to, čo robia, nekonajú v mene boha, ale v mene svojich obchodov.
Povieme to jasne a nahlas, Enaiat, spoľahni sa. Kde sme to skončili?
V Kandaháre.