Barový kvet

Obsah knihy: Barový kvet

Cez deň je Tokio typické rušné japonské veľkomesto, zato v noci sa mení na „plávajúci svet“, ukio, v ktorom muži po odchode z práce hľadajú únik v početných baroch.
Hoci Američanku Leu Jacobsonovú fascinoval japonský jazyk a kultúra, ťažko si po príchode na ostrovy zvykala na život v prísne štruktúrovanej japonskej spoločnosti. Keď ju vyhodili z materskej školy, kde učila angličtinu, našla si prácu hostesky v nočnom klube na tokijskej Ginze. Každý večer sa premieňala na bábiku, ktorej úlohou je lichotiť mužom, flirtovať, nalievať im alkohol a popíjať spolu s nimi. Práca hostesky, odvodená od tradície gejše, Leu svojím falošným leskom priam pohltila.
Keďže Leino vnímanie reality poznačilo popíjanie alkoholu, za čo ju vlastne platili, a keďže každý večer sa musela premieňať na ženu, akou v skutočnosti nebola, začala sa strácať v tejto zradnej hre fantázií. Postupne zistila, že je takmer nemožné vyslobodiť sa z pavučiny tohto životného štýlu.
Autorka nám približuje súčasnú, európskej verejnosti málo známu a aj ťažko pochopiteľnú kultúru Japonska. Ponúka autentický pohľad na bežný život obyvateľov Tokia, metropoly krajiny, kde je hlboko zakorenená úcta voči autoritám a blaho spoločnosti je povýšené nad individuálny prospech. Tradične dominantní muži si za to nárokujú aspoň ilúziu vlastnej dôležitosti, „plávajúci svet“, kde aj obyčajnému prepracovanému úradníkovi padajú ženy k nohám – i keď za poplatok.
Ukio je pominuteľný ako krása kvetu, deštruktívny ako oheň, opojný a návykový ako alkohol...

Z anglického originálu Bar Flower (St. Martin’s Press, New York, USA) preložila Tamara Chovanová.

Odkazy

• Spoveď novodobej gejše (2.9.2011)

Ukážky z knihy

„Čo má hosteska v nočnom klube spoločné s gejšou?“ spýtal sa.
„Všetko a nič,“ odvetila som a zapálila som si cigaretu. „Aj hostesky, aj gejše pracujú v odvetví japonskej zábavnej kultúry, ktoré sa nazýva ,plávajúci svet‘. Patríme do vrchného rangu mizu šobai alebo vodného sveta, ktorý spadá do biznisu prchavých potešení.“
„Mám pod tým chápať sex?“
„Áno aj nie.“ Prevrátila som oči. „Obe funkcie sa považujú za súčasť sexbiznisu, ale ani hostesky, ani gejše nemajú v náplni práce sex. My skôr predávame fantázie. A práve povaha týchto fantázií odlišuje gejšu od hostesky. Kým gejša je kultúrna relikvia, hosteska je moderná, exotická. Gejša je prísne školená v oblasti tradičnej japonskej hudby, tanca a etikety. Takže jej fantázie sú autentické. Na rozdiel od gejše zahraničná hosteska ponúka fantázie úniku od prísnych pravidiel japonskej spoločnosti.“
„Tuším ste dosť unavená,“ podotkol, keď som si poriadne zívla a z dychu mi zrejme bolo cítiť alkohol.
„Správny postreh,“ poznamenala som posmešne. „Väčšinou sa vraciam domov až nadránom. Hostesky sú rovnaký nočný živel ako upíri. V zime, keď slnko zapadá veľmi skoro, niekedy aj celý týždeň nevidím slnečné svetlo.“