Medzi odtieňmi sivej

Veľmi pekná kniha. Naozaj taký smutný drastický obsah. Je potrebné čítať také knihy, aby sme vedeli čo sa dialo...a čo by sa v žiadnom prípade nemalo opakovať. Ja si neviem predstaviť byť v takomto otroctve s malou štipkou nádeje a tak nekonečne dlho. Ani si to nechcem predstavovať. Ako ľahko sa život môže zmeniť v priebehu pár minút, len preto, že ste niekomu nevyhovovali....Strašné..o to viac bolí pomyslenie, že je to na základe skutočných udalostí. Odporúčam prečítať si.

Tento príbeh ma chytil za srdce. Bol to prvý príbeh tohto žánru, pretože čítam fantasy. A obľúbila som si ho. Čítala som ho neustále a knihu som neodložila. Ráno, keď som mala ísť do školy som si radšej privstala aby som mohla čítať, akoby som mala čakať až do poobedia. Nedokázala som sa odtrhnúť. Je to písané pútavo a krátke kapitoly sú veľkým plusom. Táto kniha je silný príbeh Liny a jej rodiny, ktorú odviedli na Sibír. Postavy sa od seba veľmi líšili, mali veľmi rozdielne charaktery. Linina mama by obetovala všetko, aj pre cudzieho človeka. A Lina to nemala v živote tiež ľahké. Táto kniha bola veľmi silná, plná lásky, či už súrodeneckej alebo medzi dvoma odlišnými ľuďmi a vzájomnej pomoci medzi ľuďmi, ktorých postrehol nie moc dobrý osud. Toto odporúčam všetkými desiatimi, lebo si dobre rozmyslíte, či budete stále nariekať za niečím čo nemáte alebo budete šťastní z toho čo máte. Na druhý deň už môže byť totiž neskoro.

Prave som ju docitala a tato kniha rozhodne patri do mojej kniznice...pribeh o ludskom utrpeni, stasti, nestasti, pokore a sebaucte, nezlomnej voli, pribeh jednej rodiny, ktoru v 40tych rokoch deportovali z Litvy na Sibir do pracovnych taborov.Kniha je putavo pisana, nenudila som sa ani chvilu, od prvej stranky az po doslov. Knihu doslova zhltnete za jeden den. Citujem:"Ako sa auto vzdalovalo, Onino telo bolo coraz mensie. Lezala tam mrtva v spine.Zabili ju policajti NKVD.Kdesi, stovky kilometrov daleko, sa v trave rozkladala jej mrtva dcera.Dozvie sa jej rodina co sa s nimi stalo? Dozvie sa niekedy niekto , co sa stalo s nami? Budem pisat a kreslit dalej...napisem o tom, ako velitel vystrelil, ako sa mama zviezla na kolena s tvarou v dlaniach, ako sa nas nakladiak vzdialil a spod kolies odfrkol strk na Onino mrtve telo ."

Knihu som si nastastie kupila cca pred rokom, teraz uz je vypredana, co je skoda. Je to velmi silny pribeh na temu, o ktorej by sa malo viac pisat snad aj v ucebniciach. Alebo mozno nahradit ucebnice dejepisu touto knihou a ziaci razom pochopia hrozy sovietskych deportacii do pracovnych taborov. Vyborne spracovany dej, putavo napisane, dokonca ma na dvoch miestach pribeh aj rozplakal, co sa mi pri citani nestava. Napadaju mi naozaj len same superlativy, urcite treba dotlac.

Túto knihu som mala prečítanú za jeden deň ..proste som nemohla prestať čítať ..musela som sa dozvedieť čo sa stane ďalej .. hoci mám iba 15 rokov táto kniha ma naozaj chytila za srdce, pri jej čítaní mi naskakovala husia koža ... pri niektorých stranách som si aj poplakala ...niet divu veci ktoré sa odohrávali v tej dobe boli naozaj strašné ...Človek by nemal zabúdať na to čo bolo .. aby sa to nezopakovalo .. ako ta aj sama píše autorka .. naozaj silný príbeh ..

Jedna z posledných kníh čo som čítala bola od Ruty Sepetysovej - Medzi odtieňmi sivej, je to pútavý príbeh o Litovčanoch,konkrétne o mladej Litovčanke, jej rodine a o jej živote v taboroch počas stalinovských deportácií z roku 1941. Tento príbeh doslova "mrazí",keď čítate o tom ako sa k ľuďom správali a ako z nich spravili osoby, ktoré museli bojovať o kôrku stvrdnutého chleba...po prečítaní tohto príbehu si začnete všímať a ceniť čo všetko máte. Kniha ma prekvapila tým ako vedela vtiahnuť do deja, vyvolala vo mne aj pocity odporu voči tomu čo sa počas Stalinovského obdobia dialo, a hrdosť voči ľuďom, ktorí sa nevzdali a nezapredali svoj život aj v najväčších mukách a chceli žiť :)vrelo odporúčam

desivo skutočný príbeh, ktorý vo vás zanechá stopu, plný ľudskej lásky ale aj krutosti... pri takýchto príbehoch človek veru ďakuje za to, že to nemusel prežiť na vlastnej koži

Smutná a krásna zároveň. 251 preplakaných strán. Pri čítaní sa mi vynaráli spomienky spred pár rokov, keď som navštívila koncentračný tábor Osvienčim. Človek len "zíra", nezmôže sa ani na slovo a len tíško plače. Túto knižku by som zaradila medzi povinné čítanie. Vďaka takýmto príbehom si vždy uvedomím, že moje problémy vlastne ani nie sú problémy, že mám rada svoju prácu, neohŕňam nos nad jedlom, teším sa zo slobody a najmä som vďačná, že sme celá rodina pokope.

Knihu som si kúpila vo zlacnených výpredajoch. Zaujatá obsahom, som sa hneď pustila do čítania. Nevedela som ju odložiť. Táto kniha ukazuje krutú realitu sveta, ktorý skutočne existoval a mnohý ľudia si ju doteraz pamätajú. Kniha je písaná tak dokonala, že máte pocit ako keby ste tam boli. Po prečítaný vo mne zanechala tak silné pocity a dojmy, že som si uvedomila dôležitý úlohu a moc priateľstva a rodičov v živote. Že jedlo, aj to najzákladnejšie môže byť hodné zlata a ľudského života.

Ku knihe som sa dostal prostredníctvom výpredaja na bux.sk - stála pár eur a popis knihy ma hned zaujal tak som neváhala.Prišiel balík od buxu s objednanými knihami a ja som si Medzi odtienmi sivej nechala na čítanie ako poslednú,predsa to najlepšie nakoniec.Nemýlila som sa.Kniha ma ohromnila ndesivým príbehom z historie, ktorý ma úplne ohromil.Do deja som sa úplne vžila a pri niektorých situáciach som zadržiavala dych.Musím sa priznať že som aj plakala - príbeh sa mi zdal totiž veľmi dojemný a poukazoval na nespravodlivosť a hlúposť ľudstva.Donútil ma zaspomínať, na tých ktorí už medzi nami niesu a museli tvrdo trpieť v druhej svetovej vojne.Zároveň som spoznala dosiaľ nepoznaná wstránku sovietov - na jednej strane ,,záchrancov,, o boj proti Nemecku, no na druhej strane krutých a neľútostných tyranov.Z desivých dojmov po dočítaní knihy som sa rozpametávala ešte pár minút.Utrela som si slzy a uvažovala, že toto bola asi doteraz najlepšia kniha v mojom živote.Vniesla mi totiž pocity surovej a ktrutej skutočnosti s neznesiteľnou bolesťou a zároveň chuť prežiť aj v tých najhorších podmienkach.Knihu by som odporúčala si prečítať naozaj každému, aby sme sa chvíľu zamysleli nad tým ako sa dnes sťažujeme pre obyčajné veci.Treba sa porovnať s ľudmi, ktorí zažili tetnto hroznostrašný príbeh a vzdať im úctu za ich utrpenie.

Kniha, ktorá vás nenechá chladným. Príbeh nie je o sladke romantike, ale o realite z obdobia 2. sv. vojny. Veľmi živo opísaný príbeh pracovných táborov a zla, ktorá sa vtedy dialo. Vrelo odporúčam prečítať si túto knihu, pretože vás určite chytí za srdce.

Veľmi smutný a dojemný príbeh. Zároveň však nesmierne krutý, najmä ak si uvedomíme, že sa rovnaké zverstvá kedysi skutočne stali. Veľmi pekne je vykreslená obdivuhodná odvaha hlavnej hrdinky, jej túžba po živote a láska ku kresleniu, ktorá ju držala na nohách. Na konci mi vyhŕkla aj slza za Linu a za všetkých, ktorí si drastickými nútenými prácami na Sibíri museli prejsť. Odporúčam každému čitateľovi.

Je to jedna z tých kníh, ktoré poukazujú na zverstvá z obdobia 2. svetovej vojny. Aj keď v tomto prípade hlavným aktérom nie je Hitler, ale pre zmenu Stalin. Litovský ľud si pre tieto nezmyselné deportácie vytrpel dosť a prežil bolesť zo straty svojich najbližších a domova. Páči sa mi, že sa vždy nájde autor, ktorý vytvorí dielo zo spomienok, ľudí zasiahnutých týmto temným obdobím. Veľmi si vážim Rute Sepetysovú, že sa na to podujala. Obetovala svoj čas a energiu, aby ľuďom predostrela hrozivé skutočnosti s ktorými museli bojovať nielen Litovčania, ale aj Estónci a Lotyši. A to iba preto, lebo v hlave jedného človeka sa zrodil šialený plán – vyhladenie národov a privlastnenie si ich domova. O týchto veciach sa nesmie mlčať. Musia byť prezentované na verejnosti, aby sa už nikdy neopakovali. Kniha prináša veľmi silné momenty zo života konkrétnych ľudí, ktorých zasiahla deportácia a boli násilne odvlečení zo svojich domovov na nútené práce. Postavy sú vymyslené, ale osudy kruto pravdivé. Najviac sa mi vryla do pamäti smrť Lininej a Jonasovej mamy. Dojalo ma narodeninové prekvapenie pre Linu. A pobúrilo odvlečenie Ony a jej dieťaťa krátko po pôrode. Uvedomila som si bezcitnosť človeka a jeho manipulovanie s druhými ako bábkami v divadelnom predstavení. Lina ma zaujala najviac. Svojou rebéliou, odvahou, spravodlivosťou a ochotou pomáhať druhým. Malá Janina tiež. Vytrvalosťou a húževnatosťou zatienila mnohých dospelých.

Veľmi silný príbeh, táto kniha sa mi vryla hlboko do mysle. Po jej prečítaní som nadobudla pocit, akoby som nečítala knihu, ale pozerala film. Túto knihu si zapamätáte...

Ak je vaším snom vlastná knižnica s najlepšími titulmi, aké ste kedy čítali, bez váhania tam zaradíte aj Medzi odtieňmi sivej. Ja som tak urobila hneď po prečítaní a má v nej nezastupiteľné miesto. Silný príbeh opisujúci osud rodiny, odvlečenej na prácu v pracovnom tábore, prežívate akoby vy sami... Ak ste milovníkom histórie a ak sa chcete o minulosti dozvedieť stále viac a viac, neváhajte- neoľutujete.

Knihu som zhltla za dva dni, čo je pri mojich dvoch deťoch vcelku zázrak :-) Veľmi reálne opísaná cesta a život v prac. tábor. Na koniec som si veru poplakala...

Táto kniha patrí k mojím najobľúbenejším, príjemné čítanie, niekedy trošku strhujúce a to je na knihách úžasné. Trošku som si poplakala a ja plačem fakt len pri skvelých knihách. Vrelo odporúčam ;)

..som "odchovaná" na knihách, milujem ich a každú jednu čítam do samého konca aj v prípade, ak ma moc nebaví. Od tejto som sa nevedela odtrhnúť a s hrdosťou som ju zaradila do svojej knižnice. Sila príbehu ma úplne pohltila, prežívala som s hlavnou hrdinkou každú sekundu jej príbehu, dokonca som si poplakala (čo je dosť nezvyčajné, ak cestujete vlakom a spolucestujúci na vás nechápavo pozerajú ;) ). Jedna z najlepších kníh, akú som kedy čítala... Odporúčam.

Už po prečítaní obsahu knihy ma tento príbeh zaujal. Mám rada historickú literatúru, či literatúru, kt. je inšpirovaná skutočnými príbehmi.Rada čítam o svedectvách ľudí kt. boli nespravodlivo odsúdení, uveznení či deportovaný. Táto strhujúca kniha je napísana perfektným, ľahko čitateľným štýlom, nútiaca čítať ďalej a ďalej. Zvedavosť Vám ju nedovolí len tak odložiť. Ani neviem ako som ju zhltla, až mi bolo ľúto, že UŽ som ju prečítala. Niektoré scény boli také krásne, že som si ich čítala stale dookola, ako napríklad nesmierna obetavosť matky k svojim deťom, náhla a stále viac sa stupňujúca spolupatričnosť ľudí, kt. sa ocitli akoby na jednej lodi a spoločne ťahali za jeden povraz aby prežili, ale aj začínajúca láska medzi Linou a Andriusom, kt. "osud" rozdelil a každý bol odkázaní len a len na seba. Veľmi napínavá bola časť, keď v provizorných, neda sa to nazvať, že v príbytkoch skoro umrel Linyn mladší brat a záchrana prišla naozaj v poslednej chvíľi! Nakoniec sa hlavným hrdinom podarilo oslobodiť a šťastne žili spolu až do smrti. Hoci s veľkým stratami-smrť rodičov, ale aj psychické a zdravotné ujmy. Pekne vymyslený bol aj záver knihy. :) Kniha sa mi maximálne páčila, má u mňa čestné miesto v mojej knižnici a patrí medzi moje top! Rozhodne odporúčam.

No tak toto je už aká krásna kniha. Prečítala som ju jedným dychom. Som pyšná, že ju mám vo svojej knižničke. Páčilo sa mi všetko, príbeh je pútavý, nádherný, no zároveň veľmi smutný. Môžeme byť radi, že žijeme v súčasnej dobe. Ja som nenáročná čitateľka. Tento žáner patrí medzi môj obľúbený. Mám veľmi rada knihy, ktoré sú napísané podľa skutočnej udalosti, či sú už zo svetových dejín alebo slovenských, nepohrdnem ani príbehmi z arabského sveta alebo chudobnej Afriky.

Ich bezstarostný život narušili vojenské oddiely. Odvliekli ich do vozňov,kde boli natlačený ako dobytok.Oceňujem odvahu Liny,ja by som toto neprežila.Zrazu mali v živote iné priority.Nezáležalo na ničom.Výzor nehral žiadnu rolu.Prežívali len kvôli zemiakom,repe či suchom chlebe.Krutý dozorcovia si ich vážili menej ako psov.žiadny človek si nezaslúži takto trpieť.Príbehy týchto ľudí boli vždy skryté za rúškom tajomna,až doteraz...Každá strana skrývala tony bolesti a koniec ma donútil k slzám. čo je však pár slz oproti rokom otroctva v mrazivých podmienkach.

Túto knižku som prečítala takmer hneď celú naraz. Je to veľmi pútavy príbeh, ktorý nám odkrýva aj časť histórie pre mňa nie až tak známych pobaltských krajín v období druhej svetovej vojny. Autorka nám pomocou rozprávania Liny, litovskej dievčiny, vykresľuje deportácie a aj následný pobyt v táboroch nútených prác kdesi na území bývaleho Sovietského zväzu. Celé to rozprávanie, ako aj príbehy jednotlivých postáv, je veľmi silné, dojímavé. Myslím si, že táto knižka prinúti každého čitateľa zamyslieť sa nad životom. Zúfalstvo, hrôzy,utrpenie, ale aj nezlomná túžba prežiť, nádej a láska, ktoré tí ľudia preživali nenechajú nikoho ľahostajným. Je to vynikajúca knižka, ktorú vrelo odporúčam.

Autentické a hlavne kruté svedectvo stalinovej doby... Hrôza! O krutosti Stalinovho režimu som čo to čítala, nevedela som však, že trpeli napr. aj títo litovskí intelektuáli. Autorka v knihe to opísala excelentne. Príbeh vo mne rezonuje aj dva týždne po jej dočítaní a v mojej knihovníčke patrí medzi tie, ktoré nepredám ďalej. Ozaj vrelo odporúčam.

,knihu som čitala asi pred tyždnom,ale ešte sa z nej neviem spametať,tolko bolesti a utrpenia.....malo by to byť povinne čitanie na školach.Ked su teraz take hrozne mrazy spomeniem si na tych ludi:-(

Váš život sa scvrkne iba na vytlačene strany, ktoré listujete a listujete…práčka uz dávno doprala a vy len listujete a listujete… Autorka si jednoduchym a nenasilnym štylom dobila moje srdce. Pútavymi dialógmi ma stiahla do špinaveho vozna, kde sa ako dobytok tlačili odvlečení Litovčania. Do pracovneho tabora v treskúcej zime a za polárny kruh, kde mal jeden zemiak cenu zlata. Aj v týchto drsných podmienkach si laska cestu našla. Bola tam v roznych podobach. Niekedy vyzerala ako jedna veta, inokedy ako styri polena. Alebo ako doporučeny list, či tristo gramov chleba. Alebo ako urasteny kučeravy mladik Andrius. Tato kniha nejde pustit z ruky. Akokoľvek by ste sa o to snažili. Jednoducho to nejde. Mňa máločo rozplače. Posledných 15 stran tejto knihy to dokázalo.

Ak chcete na vlastnej koži zažiť ako to vyzerá v studenom vlakovom vozni kde sa nevinní obyčajní ľudia tlačia ako sardinky,kde neviete kedy vám kto mŕtvy padne pri nohy,ak chcete cítiť pravú polárnu zimu v neuveriteľne drsnom pracovnom tábore,ak chcete vedieť na čo sa zmení život keď sa pán diktátor rozhodne, prečítajte si túto knihu.Je písaná takým štýlom,že každučkú vetu budete prežívať ako keby ste tam naozaj boli.Uvedomíte si,že aj obyčajný zemiak môže byť drahší ako hruda zlata,že matka dokáže pre svoje dieťa urobiť naozaj čokoľvek len aby ho ochránila.Povzbudivým svetielkom v tomto príbehu plnom utrpenia a násilia je to,že i v týchto podmienkach sa dokáže rozhorieť láska..Myslíte,že Hitler bol jediný tyran? Pozor,ešte je tu Stalin..

Viac ako tristotisíc Litovcov bolo v rokoch 1940-1941 buď odvlečených do lágrov a väzení alebo postavených pred popravčie čaty. Takto s nepohodlnými osobami naložili sovietske orgány po násilnom obsadení pobaltských republík a práve osudy týchto ľudí sa stali pre Rutu Sepetysovú inšpiráciou pre napísanie novely. Sama autorka pochádza z rodiny litovského dôstojníka, ktorý pred stalinským terorom zutekal do zahraničia. Zážitky jej vlastnej rodiny, ktorú mala spisovateľka možnosť navštíviť až po páde komunizmu v ZSSR, boli prvým impulzom k zberu životných príbehov litovských obetí stalinizmu. Na ich základe poskladala Ruta Sepetysová vymyslený príbeh mladej tínedžerky Liny, ktorá spolu s mladším bratom a matkou skončila v transporte smerujúcom za Ural. Za príbeh plný násilia, utrpenia, beznádeje, umierania, ponižovania, hladu a otrockej práce, ak by nešlo o opis skutočných udalosti, by sme mohli autorku obviniť zo snahy ťažiť z dnes takej populárnej zbytočnej morbídnosti, ktorou nás nadmerne a so zrejmou radosťou kŕmia súčasné média. V tomto prípade ale opis zverstiev nie je samoúčelný a aj napriek vážnej téme a pochmúrnej atmosfére je kniha „Medzi odtieňmi sivej“ oslavou túžby po slobode, nikdy neumierajúcej nádeji a hlavne lásky. Či už ide o lásku rodičovskú, reprezentovanú Lininou matkou, ktorá prestala jesť svoj prídel, len aby ho mohla dávať svojmu chorému synovi, alebo inou matkou, z ktorej si pod hrozbou smrti pre jej syna agenti NKVD urobili sexuálnu otrokyňu. Ak teraz opomenieme ďalšie formy lásky, ktoré nájdeme v príbehu, či už súrodeneckú, alebo toľko spomínanú lásku k blížnemu, tak najdôležitejšou formou tohto citu je láska medzi mužom a ženou, ktorá vzplanie medzi Linou a spoluinternovaným Andriusom. Ich vzťahy prejdu od náhodného zoznámenia v smradľavom dobytčiaku (s nápisom „Zlodeji a prostitútky“), smerujúcom na východ, cez vzájomnú nenávisť, spôsobenú nedorozumením, až po milostné vzplanutie, ktoré je ale prerušené odlúčením, pričom obaja milenci sa upnú k nádeji, že svoje city sa im podarí naplniť ako slobodným ľuďom doma v Litve. „Medzi odtieňmi sivej“ z pera Ruty Sepetysovej považujem za vydarený fiktívny príbeh, zasadený do reálnej tragédie, ktorá postihla milióny ľudských osudov. V dnešnej dobe, kedy už žije len minimum ľudí, ktorí si tieto udalosti môžu pamätať, a každý deň sa ich počty znižujú, považujem takéto knihy za viac ako potrebné, aby otvárali oči súčasnej spoločnosti znecitlivenej voči násiliu nielen tou vyššie spomínanou modernou morbídnosťou, ale i desaťročia trvajúcou komunistickou propagandou snažiacou sa zamlčať alebo zľahčovať tieto zločiny.