Motýľ, 2. vydanie

Obsah knihy: Motýľ, 2. vydanie

Kniha bývalého galejníka z Francúzskej Guyany Henriho Charriera sa rozchytala vo Francúzsku týždeň po vyjdení v máji 1969, zakrátko sa ocitla na prvom mieste v rebríčku bestsellerov a v priebehu necelého roka vyšla v deviatich vydaniach. Tohto parížskeho dobrodruha, v podsvetí prezývaného Motýľ, roku 1931 ako dvadsaťpäťročného odsúdili na doživotie za vraždu, ktorú nespáchal. Celých trinásť rokov prežil v pekle galejí. Jediné, čo mu pomohlo udržať sa pri živote, bola nesmierna túžba dostať sa na slobodu, pričom ho neodradilo nič, ani neľudské tresty, ktoré nasledovali po každom nevydarenom úteku z ostrovov, ani strašná smrť priateľa, ani dva roky samotky. Podarilo sa mu to až roku 1944. Nový domov našiel vo Venezuele, kde sa ako počestný občan znovu zaradil do občianskej spoločnosti.
Po vyše dvadsiatich rokoch sa Charriere rozhodol zvečniť svoje neuveriteľné osudy a zobraziť hrôzy trestaneckých táborov. Vzniklo originálne dielo, ktoré zaujme stále nové generácie čitateľov nielen rozprávačským majstrovstvom, ale aj darom autora vniesť do autentických príbehov umeleckú presvedčivosť.

Z francúzskeho originálu Henri Charriere: Papillon (Robert Laffont, Paríž 1969) preložila Ružena Žiaranová-Dvořáková.

Odkazy

• Opäť vychádza slávny Motýľ!

Ukážky z knihy

Zajtra nás majú nalodiť a zaviezť na Ostrovy spásy. Márna sláva, darmo som sa zo všetkých síl bránil, tentoraz, už o niekoľko hodín, ma internujú na celý život. Najprv si budem musieť odkrútiť dva roky samotky na Ostrove sv. Jozefa. Dúfam, že vyvrátim platnosť prezývky, ktorú mu dali trestanci: Požieračka ľudí.
Prehral som partiu, ale v duši sa necítim porazený.
Útechou mi je to, že v tomto superväzení si mám odsedieť len dva roky. Nesmiem podľahnúť šialenstvu, ktoré vyvoláva úplná samota; tento sľub, čo som dal sám sebe, musím dodržať. Mám recept, ako tomu uniknúť. Budem sa cítiť slobodným, zdravým, telesne zdatným, normálnym trestancom Ostrovov. Keď ma prepustia zo samoväzby, budem mať tridsať rokov.
Viem, úteky na Ostrovoch sú veľkou zriedkavosťou. Ale podaktorí predsa len odtiaľ zdrhli, i keď sa dajú zrátať na prstoch. Aj ja zdrhnem, to je isté.