Faktor Scarpettová

Obsah knihy: Faktor Scarpettová

Týždeň pred Vianocami je doktorka Kay Scarpettová zavalená prácou. Okrem toho, že spolupracuje so CNN, zadarmo poskytuje svoje služby forenznej patologičky Úradu súdneho lekárstva mesta New York. Jej účinkovanie v médiách vyvolá sériu nečakaných a znepokojivých udalostí. V živom televíznom vysielaní sa jej vypytujú na prípad nezvestnej milionárky Hannah Starrovej, ktorú všetci považujú za mŕtvu. Počas toho istého vysielania do štúdia zavolá bývalá psychiatrická pacientka jej manžela doktora Bentona Wesleyho. Keď sa Kay po televíznom vystúpení vráti domov, na vrátnici ju čaká zlovestný balíček – možno bomba. Kay sa čoskoro zapletie do prípadu známeho herca obvineného zo sexuálneho zločinu a zmiznutia príťažlivej dedičky miliónov Hannah Starrovej, s ktorou spája jej neter Lucy tajomná minulosť.
Producent nahovára doktorku Scarpettovú, aby v CNN odštartovala novú televíznu reláciu s názvom Faktor Scarpettová. Kay sa vo svetle bizarných udalostí obáva, že rastúca popularita podnieti ilúzie o akejsi jej „špeciálnej, mýtickej schopnosti“ vyriešiť zložité prípady. Premýšľa, či skončí ako ostatné televízne osobnosti – ako karikatúra samej seba.

V sedemnástom románe zo série o Kay Scarpettovej sa obľúbené postavy opäť ocitnú spolu v New Yorku. Marino pracuje v newyorskej polícii, Benton Wesley využíva svoje forenzné psychologické znalosti v Kirby a Bellevue, Lucy stále prekvapuje schopnosťami v oblasti forenzného počítačového vyšetrovania pri práci s newyorskou štátnou žalobkyňou Jaime Bergerovou.
Cornwellová nedovolí čitateľovi vydýchnuť, do poslednej chvíle prináša napätie a nečakané zvraty, dokazuje, že vie zaujať aj pobaviť.

Z anglického originálu (G. P. Putnam’s Sons, Little, Brown, London, UK) preložila Miriam Ghaniová.

Ukážky z knihy

Pracovala už od šiestej ráno, takže do deviatej mala za sebou dve pitvy. To najhoršie si nechala nakoniec – mladú ženu so zraneniami, obklopenú predmetmi, ktoré len kradli čas a človeka mýlili. Doktorka Scarpettová strávila pri tele Toni Darienovej vyše päť hodín. Vypracúvala si dôkladné diagramy a poznámky, robila desiatky fotografií. Celý mozog vložila do nádoby s formaldehydom, aby ho mohla ďalej skúmať, zozbierala a uskladnila väčší počet skúmaviek so vzorkami telesných tekutín a tkanív orgánov ako zvyčajne a zdokumentovala všetko, čo sa dalo. Tento prípad bol zvláštny nie preto, že by bol výnimočný, ale preto, že si protirečil.
Spôsob a príčina smrti dvadsaťšesťročnej ženy boli skľučujúco nudné a nevyžadovali si rozsiahlu pitvu, aby sa človek dopátral k najzákladnejším odpovediam. Stala sa obeťou vraždy spôsobenej jediným úderom tupého, pravdepodobne viacfarebného predmetu do zadnej časti hlavy. Nič iné však nedávalo zmysel. Keď krátko pred svitaním našli jej telo na okraji Central Parku, asi desať metrov od Stodesiatej východnej ulice, predpokladali, že si šla večer v daždi zabehať a stala sa obeťou sexuálneho útoku a vraždy. Tepláky a nohavičky mala stiahnuté na členkoch, mikinu a športovú podprsenku vyhrnutú nad prsia. Okolo krku jej niekto dvojitým uzlom pevne utiahol polartecový šál a polícia a medicínsko-právni vyšetrovatelia z ústavu súdneho lekárstva na mieste činu usúdili, že vrah ju udusil časťou vlastného oblečenia.
Bolo to inak.