Cárovražda

Túto knihu som sa rozhodla čítať, nakoľko ma zaujal osud Anastázie z rovnomennej rozprávky. Chcela som vedieť čosi realistickejšie a zistiť nejaké fakty. Ale to, čo som čítala ma úplne dorazilo. Už od prvej strany som bola na riadky totálne nalepená a nedalo sa to odložiť. Čítala som do noci a potom aj ďalší deň, jednoducho bolo nemožné prestať. Knihu som nosila v hlave a rozmýšľala, ako je možné, že sa čosi také naozaj stalo a že o tom nikto nevedel, že to tak zakamuflovali, že vyriešenie celej tragédie na seba nechalo čakať také roky, práve vďaka odpornému spôsobu, akým sa Romanovovcov zbavili. Toľko šokujúcich informácií, čo som sa dozvedela, to bolo až strašné. Miestami som musela čítať viackrát tú istú vetu a neverila, čo to čítam. Autorka vykreslila cársku rodinu a opísala jej všetkých členov i členov ich cárskej domácnosti – doktora Botkina, guvernantku... tak živo, že sa mi zdalo, že ich poznám a žila som s nimi ich strastiplný príbeh. Prežívala ich uväznenie, ich vláčenie po krajine a bolo mi ľúto chorľavého malého Alexeja a štval ma prístup Rusov, ktorí sa ich rozhodli takto zničiť. A to len preto, že sa rozhodli, že už v krajine nechcú vládnutie modrej krvi. To, čo im pripravili, to bolo až neľudské. Fakty, ktoré som sa dozvedela – až zle mi prišlo, do akých hnusných detailov vymysleli plán a ako sa zahládzali stopy, aby si nikto nič nevšimol. Fotky, ktoré knihu dopĺňali, boli akými desivým mementom, že tí ľudia ozaj žili a že umreli takým neľudským spôsobom. Ich usmiate tváre na čiernobielych fotkách... a potom fotka tej desivej pivnice, kde prišli o život. Stranu o ich smrti som čítala niekoľkokrát a bola som zdesená, nevládala som dýchať a bolo mi zle, lebo mi pred očami skákalo to slovo: SKUTOČNOSŤ nie fikcia... Ten kto vymyslel ten chorý plán a tí, čo ho zrealizovali, museli byť chorí! Rozdeliť si na zavraždenie každého člena rodiny a vypáliť do neho akoby pálili do stohu sena. Človek na človeka, dívať sa im do očí a strieľať. Do dievčat i malého Alexeja!! A ešte túrovať vonku auto, aby prehlušilo výstrely. Rodina trpela ešte viac, lebo keďže netušili, čo sa deje, do šiat dievčatá poprišívali šperky a guľky sa od nich odrážali a znova vrážali do ich tiel. Potom ich mŕtvych naložili do nákladného auta a odviezli do lesa, kde ich vyzliekli donaha, znetvorili tváre a zapálili, čo sťažilo identifikáciu a práve preto sa to celé ťahalo dlhé roky!! Za tento „úžasný“ čin dostal dokonca jeden z vrahov „darček“ v podobe pomenovania istej ruskej dediny po ňom!!! Neverila som, čo čítam, zdalo sa mi, že je to len dobre vymyslená a pútavo napísaná detektívka alebo horor. Kniha okrem toho ponúka aj ďalší priebeh celej kauzy. Autorka hovorí aj o komplote, ktorý dopomohol dostať sa Leninovi k moci, o hľadaní tiel, identifikácii dôkazov, ktoré sa ťahalo roky a skončilo až v roku 2008 identifikáciou kostier Alexeja a Márie, o politike a zastieraní a znemožňovaní objasňovania celej tejto tragédie. Najsmutnejšie na tom je to, čo som si uvedomila pri nedávnej návšteve Ruska. Lenin je tam večne živý. V metre, na staniciach, všade sú jeho busty a mozaiky, ktoré ho zobrazujú ako skvelého vodcu a človeka. A čo zostalo z cárskej rodiny okrem stavieb, ktoré pripomínajú ich život? Napodobeniny Fabergého vajíčok na trhoch na Červenom námestí....

Táto kniha vám nedovolí pustiť ju z ruky od prvej prečítanej vety. Fantastické spracovanie ťažkej témy. Vzhľadom na reálny stav ruských archívov je obdivuhodné, ako sa autorka dokázala popasovať s témou vyvraždenia cárskej rodiny. Skutočne vynikajúca kniha, ktorú sa oplatí mať doma. Určite po nej v budúcnosti ešte siahnem.

Tuto knihu by som odporucala si precitat vsetkym, ktori su presvedceni o humannosti proletarskej ideologie. Je az neuveritelne akym sposobom sa proletarski ruski vodcovia zachovali k carskej rodine.Je vypovedou o bestialnosti, hroze, utrpeni.....Tolko zloby, nenavisti, opovrhovania, brutalnosti...Cloveku az zastava rozum nad tym coho boli schopni ruski predstavitelia. Pri sireni ich pochybnej ideologie sa nezastavili pred nicim. Pri citani mi behal mraz po chrbte. Je dokazom o skazenosti spolocnosti a najma tej ruskej.

O prípade vyvraždenia cárskej rodiny som sa konečne dozvedela pravdivé a ucelené informácie. Kniha obsahuje historické fakty, výpovede svedkov (aj samotných vrahov) a výsledky vyšetrovania, jedným slovom je autentická a pre mňa fascinujúca. Prehĺbila som si svoje vedomosti a utíšila svoj hlad po poznatkoch, čo sa v skutočnosti odohralo tej noci zo 16. na 17. júla 1918. Najviac ma zaujali fakty súvisiace s ukrývaním tiel a zahladzovaním stôp po vražde. Napríklad znetvorenie tváre a spálenie cároviča a jeho matky (ako si vrahovia pôvodne mysleli), či následné oddelené zakopanie ich telesných pozostatkov od ostatných členov rodiny, aby zmiatli vyšetrovateľov. Úsmev na perách vo mne vyvolala kapitola „Komédia uchádzačov“. Niektorým padlo vhod, že sa telá dovtedy nikde nenašli a tak sa rozhodli, že s predstieranou identitou a vymysleným príbehom o znovuobjavení sa na scéne získajú majetok a peniaze. Najkomickejšou bola pre mňa rozhodne Anna Andersonová. Klamala celý svet niekoľko desaťročí a darilo sa jej to zužitkovať vo svoj prospech. Aj prostredníctvom tejto knihy som si uvedomila, že Lenin sa nezastavil pred ničím, aby získal moc a vplyv v Rusku. Ani pred vraždou nevinných cárskych detí. Túžba po vládnutí a rozhodovaní o osudoch druhých zatemňuje rozum.

Milujem knihy tejto edície, baví ma sledovať životné osudy slávnych a mocných ľudí, ktorí dokázali svojimi činmi ovplyvniť nielen svoj život, ale životy mnohých ľudí. Veľmi často boli iba bábkami v rukách iných a iný často rozhodovali o ich živote, ako je to aj v tomto prípade. Pohľad do posledných životných okamihov cárskej rodiny vás zasiahne a nenechá chladnými. Nádeje na záchranu sa striedajú s absolútnou melanchóliou až do ich tragického konca. Kniha je veľmi pútavo napísaná aj napriek opisom vtedajšej doby. Mňa osobne veľmi zaujala, preto ju vrelo odporúčam nielen milovníkom histórie