Agónia

Obsah knihy: Agónia

V mrazivom rozprávaní majstra lekárskych trilerov študentka medicíny z Kalifornskej univerzity zúfalo hľadá odpovede na sériu nevysvetliteľných úmrtí v indických nemocniciach.

Jennifer Hernandezová je študentka štvrtého ročníka lekárskej fakulty na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Práve sa rozhodla pre všeobecnú chirurgiu, keď ňou otriasol ťažký úder. Počas odpočinku v spoločenskej miestnosti chirurgov v lekárskom centre na pol ucha počúva správy o „zdravotnej turistike“: americkí pacienti cestujú za operáciami do krajín tretieho sveta. Keď však začuje meno svojej milovanej starej mamy, srdce jej zamrie od ľaku. Moderátor CNN oznámi, že Mária Hernandezová zomrela niekoľko hodín po tom, ako sa podrobila operácii bedrového kĺbu v Nemocnici kráľovnej Viktórie v Novom Dillí.
Mária Hernandezová odmalička vychovávala Jennifer a jej bratov, preto sa medzi starou mamou a vnučkou vytvorilo silné puto. Informácia, že odcestovala do Indie, však Jennifer šokuje, až kým si neuvedomí, že pre nedostatočne poistenú ženu, ktorá celý život ťažko pracovala, to bola jediná možná voľba.
Otrasená Jennifer sa rozhodne prerušiť štúdium a odletí do Indie, kde sa usiluje získať podrobnejšie informácie. Keď odhalí ďalšie nepochopiteľné úmrtia, po ktorých chce vedenie v indických nemocniciach rýchlo zahladiť stopy kremáciou, požiada o pomoc svoju priateľku doktorku Laurie Montgomeryovú, súdnu lekárku z New Yorku.
Laurie priletí Jennifer na pomoc so svojím manželom doktorom Jackom Stapletonom. Medzitým mŕtvi pacienti pribúdajú, čo privedie Laurie a Jennifer k odhaleniu zlovestného sprisahania.

Ukážky z knihy

Fluorescenčné svetlo vyžarujúce z obrazovky televízora tlmene osvetľovalo črty jej tváre, pričom očné jamky zostávali v hlbokých tieňoch. Dodávalo jej to hrôzostrašný výzor, akoby už bola mŕtva.
Vína bola vďačná, že žena spí, a keďže chcela mať čo najskôr toto strach vzbudzujúce poslanie za sebou, pribehla k posteli a vytiahla z vrecka injekciu. Keď sa načiahla po infúznu hadičku, dávala si pozor, aby nezavadila o kovové zábradlie postele. Opatrne chytila hadičku, aby nevzbudila pacientkinu pozornosť a nezobudila ju. V jednej ruke držala infúzny port a zubami stiahla obal ihly. Nato so zadržaným dychom zapichla ihlu do portu. Keď uvidela hrot ihly v dutine hadičky, chystala sa pomaly stlačiť piest injekcie. Namiesto toho takmer vyskočila od ľaku. Bez akéhokoľvek viditeľného dôvodu pani Hernandezová k nej otočila hlavu a pozrela sa jej do očí. Na perách sa jej zjavil milý úsmev.
„Ďakujem vám, zlatko,“ zašepkala.
Vína cítila, ako jej v žilách tuhne krv. Keďže vedela, že musí konať rýchlo, lebo inak to nezvládne, rázne stlačila piest injekcie...