Dejiny hudby VI.

Roky boli odrezaní

S 20. storočím (2) sa nám do rúk dostáva v niektorých kapitolách objavná kniha, zasahujúca do hlbokých dobových a politických kontextov. Je aj osobným svedectvom. Autorka (spolu s okruhom mladých spolupracovníkov) píše o tvorbe najvýznamnejších skladateľov artificiálnej hudby stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Tie zostali 40 rokov odrezané od kultúrneho sveta v sovietskej zóne.

Brilantné sú kapitoly o poľskej škole, o slovenskej a českej generácii nastupujúcej v 60. rokoch. Pozoruhodné sú štúdie ľudských a umeleckých príbehov medzinárodne uznávaných tvorcov - "večného emigranta" Gyorgy Ligetiho, Alfreda Schnittkeho (ďalšieho núteného "emigranta" v Európe), Arvo Pärta (s podobným odchodom z vlasti), Sofie Gubajduliny (žijúcej mimo svojej vlasti v Nemecku) či Galiny Ustvoľskej.

Poľská škola si vydobyla umeleckú slobodu už v temných päťdesiatych rokoch minulého storočia, na čele s Witoldom Lutoslawským, Krzysztofom Pendereckým, Henrykom Góreckým, Zygmundom Krauzem, a slúžila ostatným socialistickým krajinám "východného bloku" ako paradigma štýlovej a ideovej nezávislosti.


Nie je to encyklopédia

Dvadsaťdeväť dielov tejto knihy je štúdiou prameňov, skladateľských osudov, poetík a nespočetných pútavých analýz prevažne známych diel.

Autorka píše otvorene o praktikách moci v manipulovaní tvorbou, "trestaním" zákazmi uvádzania tvorby. Ale ťažiskom je druhá polovica 20. storočia, nástup postwebernovskej generácie a jej vstup do medzinárodného kontextu (portréty Ilju Zeljenku, Romana Bergera, Petra Kolmana, Miroslava Bázlika, Juraja Beneša, Juraja Hatríja a Vladimíra Bokesa).

Objavná a ojedinelá kniha Nade Hrčkovej patrí ku konštantám súčasnej hudobnej historiografie, nie je však nijakou encyklopédiou, odkrýva predovšetkým "ducha doby".

Elena Letňanová
Autorka je klavirista