Jelení zámok

Pri knihách od Liny je až poburujúce a prazvláštne necitlivé začínať práve štýlom písania, no nedá mi inak než vyzdvihnúť, akú dlhú cestu ušla od komnát Hadieho zámku. Ohromne sa zlepšila v opisoch prostredia, charakteristike postáv či tvorení ich emócií a vnútorného sveta ako aj pút medzi nimi a skutočne vypilovala rod Von Barevanson do dokonalosti. Jej knihy sú takmer lyrické, éterické ako zo snového sveta E.A. Poa, no zároveň surovo zrkadlia všetky zložité emócie, aké si len dokážete vybaviť. Zámky sú spleťou minulosti a súčasnosti, akoby gotický duch minulých a duch budúcich Vianoc spoločne zorganizovali večierok. Geniálnu ponurú ba priam až desivú „burtonovskú“ atmosféru majú všetky zámky teda spoločnú, no motívy sa v jej knihách rozhodne neopakujú. To je nesmierne obdivuhodné, nakoľko sa odohrávajú v podobnom prostredí, ktoré je ale zakaždým taktiež niečím iné, než to predchádzajúce. Jelení zámok bol skutočne plný rôznych desivých kuriozít, ktoré predčili zámky ostatné. Teraz nehovorím len o predmetoch, no najmä o ľuďoch aj kliatbe tejto vetvy rodu. Jelení zámok sa stal hneď po Vlčom mojím obľúbeným. Ukrýva, podľa očakávaní, až neskutočne dobrý príbeh s perfektne vymyslenou originálnou zápletkou. Je krásne s citom napísaný a priam až uhrančivo nezvyčajný, plný aristokratickej výstrednosti. Hlavné postavy ma ani tentokrát nenechali chladnou a nútili ma prežívať všetko intenzívne spolu s nimi. Vzájomne sa skvelo dopĺňali. Myslím, že Kristián potreboval trochu usmerniť, vniesť do svojho života trocha zodpovednosti, dovoliť si dúfať a vidieť svoje možnosti. Mirabele sa zasa páčilo, že s ňou nezaobchádzal ako s bábikou, ale videl v nej ženu a ukázal jej celý svet, aký by mohla mať, ak by len natiahla ruku a vzala si ho. Obľúbila som si aj oboch bratov, ktorí boli každí po svojom zlomení, no aspoň jeden z nich v sebe napokon našiel odvahu zachovať sa správne. Aby som to nejako uzavrela, je niečo nesmierne fascinujúce a krásne v tragédiách Von Barevansonovcov. Akoby vôkol seba vrhali čarovné, ponuré divadelné svetlo. Zviera vám hrudník, no zároveň vás priťahuje, núti vás vidieť jasnejšie. Zamilovať si ich a ich horkosladké príbehy – cesty z temnoty za šťastím, ktoré však nie všetci ujdú do samého konca.

Jelení zámok je štvrtá knižka o Barevanovcoch. Lina Polly Franková aj v tejto knižke poriadne využila svoju fantáziu a napísala úžasnú knižku tejto prekliatej rodiny . Miranda je mladé dievča rozmaznávané celou rodinou . Kristiána, ktorý prišiel pôvodne opatrovať psov si vyberie za osobného komorníka . ako to dopadne sa dočítate v tejto úžasnej knižke. Ja som si ju poriadne užila. Verím, že sa ešte o Barevansovcoch dočítame v ďalšej knižke

Jelení zámok, štvrtý diel zo série "Rod von Barevanson" bol krásny, temný, tajomný, zvrátený dokonale atmosferický aj prekvapivý. Tento nervydrásajúci neogotický román obsahuje všetko, čo od kvalitnej knihy očakávam. Krásny až poetický jazyk, neskutočne kvetnaté opisy prostredia, postavy tak živé a uveriteľné, až sa mi ťažko verí tomu, že existujú iba na papieri. Čítanie nielen Jelenieho zámku, ale celej tejto série, je pre mňa vždy silný zážitok. Zážitok nabitý emóciami, atmosfericky bez chyby. Autorke sa zatiaľ v každej knihe, a v tejto obzvlášť, podarilo preniesť ma v myšlienkach na nejaký temný honosný neogotický zámok opradený tajomstvami a mágiou. Barevansonovci sú vždy extrémne špecifickí. Okrem podobných povahových a výzorových čŕt...sú jednoducho iní. Žijú vo vlastných mikrosvetoch, často v podstate odtrhnutých od reality a navyše sú obklopení nadprirodzenom. Hlavnými postavami Jelenieho zámku sú charizmatický, no večne naštvaný Kristián a Mirabel, krehká dievčina, ktorá pôsobí akoby bola zakliata v čase. Obe postavy je nemožné si okamžite nezamilovať. Okrem samotnej Mirabel tu sú ešte štyria ďalší Barevansonovci, s ktorými jednoznačne nie je niečo v poriadku. Zvrátené správanie istých členov rodiny môže v čitateľoch vyvolať veľmi znepokojivé pocity, no predsa sa to k Barevansonovcom dokonale hodí. Príbeh je navyše aj výborne vygradovaný a plný prekvapivých až šokujúcich zvratov, koniec vďaka nim nabral úplne šialené tempo. Ja som si knihu maximálne užila a nepustila som ju z rúk aj napriek pokročilej nočnej hodine. Jelení zámok sa stal (spoločne s Vlčím zámkom) mojou novou srdcovkou.