Stratený receptár a láska, ktorá neumrela

Na pohľad útla kniha, ktorá očarí vaše zmysly nádherným prevedením a ešte viac samotným príbehom. Toto je Stratený receptár a láska, ktorá neumrela. Kniha opisujúca zložitý vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Henri bol povolaním kuchár. Autor krásne opísal jeho vzťah k vareniu, prípravu jedál, pri ktorých som bola stále hladná (tie palacinky by som si extrémne dala). Kuchyňa bola jeho posvätným miestom, kde mohol robiť ľuďom radosť, pripravovať jedlá a a živiť sa tým, čo ho napĺňalo. Mal svoje zásady a presvedčenia, ktoré uplatňoval nielen pri varení , ale aj pri výchove svojho syna Juliena. Práve Julien bol naším rozprávačom, ktorý opisoval jeho detstvo, komplikovaný vzťah s otcom a tiež rovnakú vášeň pre varenie. Čo ma hneď prekvapilo bolo, že hlavný rozprávač -Julien, rozpráva svoj príbeh, spomienky a myšlienky práve Henrimu, ktorý leží v kóme v nemocnici. Celé to hneď nabralo osobnejší nádych - intímna spoveď otcovi, ktorý sa tieto tajomstvá mysle už pravdepodobne nikdy nedozvie. Ísť si niekedy za svojím snom je ťažké a hlavne, ak nemáte podporu od svojich blízkych. V tomto prípade sme sledovali Juliena a Henriho - obe strany jednej mince, ako sa škriepia nad Julienovou budúcnosťou. Rodičia si vždy želajú, aby sa ich deti mali lepšie a bolo to aj v tomto prípade. Páči sa mi, ako autor popísal každého jedného, ich vzťah a Julienov pohľad na otca. Všetko to vyznelo ako spoveď samotného autora, čo príbehu dodalo lepšiu autentickosť. Jediné mínus bolo, že aj napriek týmto dôvodom, mi samotné postavy neprirárstli až tak k srdcu, a preto som sa do príbehu až tak nevžila... Nádherná obálka, dojímavý príbeh a veľa jedla. Asi takto by som najlepšie vystihla Stratený receptár. Ak máte chuť na krátky, svižný, ale zároveň veľmi zaujímavý príbeh, rozhodne po knihe siahnite. Skrývajú sa v ňom naozaj pekné myšlienky.