Bábkar

Psychologická štúdia osamelej ľudskej existencie. Nebudem vám klamať, nečíta sa ľahko, najmä zo začiatku vás môže rozprávač a hlavná postava príbehu v jednom miasť, pretože rozprávanie mu naozaj ide. Jeho extravagantným správaním sa však nenechajte pomýliť. Je to inteligentný človek, milovník filológie a jazykových rodín, pretože práve rodina je to, po čom celý svoj život túži najviac a čo mu v jeho živote chýba. Miesto, kam by patril, kde by mu rozumeli a kde by ho nesúdili. Je to príbeh o krutosti ľudskej povahy, možno malosti nórskej dediny, ktorá nemá ďaleko aj od tej našej, slovenskej. O odstrakovaní, ukazovaní prstom, pohŕdaní, šikanovaní, o vylúčení z kolektívu a komunity. O osamelosti, opustenosti, o absencii ľudskej blízkosti. O inakosti, ktorá ľudí, najmä deti, stigmatizuje na celý život. Je o mentálnom zdraví, o dôležitosti ľudského kontaktu, a tým nemyslím primárne kontakt fyzický. Možno vás spočiatku jeho správanie a návštevy cudzích pohrebov pobavia, možno miestami pobúria. No keď sa do rozprávania Jakoba zahĺbite, keď sa zamyslíte nad jeho pohnútkami, bude vám smutno. O to dôležitejšie toto dielo je. Bol to pre mňa smutno-krásny zážitok, o ktorom budem ešte dlho premýšľať. Ak ste čítali Gaarderov Sofiin svet, isto vás neprekvapí odborný podtón príbehu, ktorý vás podprahovo naučí mnoho. Tentokrát však mimo filozofiu autor zašiel do oblasti etymológie. Ak máte radi jazyky, budú vás tieto filologické vsuvky baviť. Ak vás to nezaujíma, skúste ísť hlbšie. Vnímajte, ako sú si všetky tie jazyky také podobné a príbuzné. Naozaj ako jedna veľká rodina. Škoda, že si to ľudia neuvedomujú, že nám tento pocit rovnosti, blízkosti a familiárnosti medzi nami akosi absentuje. A pritom jazykovo sme jedna veľká, dávnoveká rodina.