O psaní

Nebol by to starý dobrý vtipálek King, keby nás na úvod neobšťastnil hneď tromi predslovmi. Kniha je následne rozdelená na tri časti - Môj životopis, O písaní, O živote: Postscriptum. V prvej časti zachytáva najvýznamnejšie momenty zo svojho osobného života a venuje sa tomu, ako sa jeho písanie formovalo už od útleho detstva. Bez príkras spomína na všetky svoje neúspechy, odporné práce za pár šupov a zároveň nás oboznamuje so všetkými hororovými inšpiráciami. No nezabúda tu otvorene priznať aj svoje vlastné chyby a zlyhania - závislosť na alkohole, drogy, vlastnú spurnú a vzdorovitú povahu. Ak vás nezaujíma King ako osoba a hľadáte len rady o písaní, druhá časť je pre vás. Okrem klasických jazykovedných rád o tom, na čo treba dbať pri akomkoľvek texte, tu nájdete mnoho rád a tipov, ktorých sa drží sám King, napríklad o režime, rešerši, redigovaní a čítaní. Avšak aj v tejto “príručke” rýchlo zistíte, v čom spočívajú Kingove spisovateľské kvality. Nejde totiž o žiadne suchopárne rady ani povýšenecké poúčanie. Je to veľmi povzbudivé čítanie s nádychom kingovského humoru a množstvom spoilerov z jeho vlastných románov. Ak jeho najväčšie diela chcete ešte len čítať, túto knihu radšej odložte. Okrem iného sa tu dozviete zaujímavé informácie z pozadia jeho príbehov, čo symbolizujú, čo ho inšpirovalo, s čím sa trápil a čo, naopak, považuje za výborné. Posledná časť je veľmi špecifická, pretože v nej rozoberá zrážku s autom, ktorú podľa závažnosti zranení nemal prežiť. Rekonvalescencia bola primerane tomu dlhá, ťažká a veľmi bolestivá. Motívom tejto časti však nie je fňukanie nad vlastným nešťastím a ani chválospev nad šťastím, že sa dal dokopy. Je to predovšetkým o tom, čo pre neho znamená písanie, akú neoddeliteľnú časť jeho života tvorí. Pretože písanie je to, čo mu pomohlo prežiť toto ťažké a bolestivé obdobie. Z celej knihy cítiť Kingovu lásku k písaniu. Ak aj nie ste Kingov najväčší fanúšik a nechystáte sa ani napísať román storočia, aj tak vám O písaní odporúčam. Je to inšpiratívne a zaujímavé čítanie.