Obscuritas - Útek z tmy

Obsah knihy: Obscuritas - Útek z tmy

Píše sa rok 2003 a USA práve napadli Irak. Neznámy páchateľ zavraždí v Štokholme futbalového rozhodcu pôvodom z Afganistanu. Polícia zatkne búrliváka Giuseppeho Costu a osloví profesora psychológie Hansa Rekkeho, špičkového odborníka na výsluchové techniky, aby vymámil z Costu priznanie. Rekke však po prečítaní vyšetrovacieho spisu spochybní teóriu vyšetrovateľov, čo sa stretne s nevôľou. Costa sa dostáva na slobodu a polícia tápe v hmle bez jedinej stopy. Len Micaela Vargasová, neistá mladá policajtka zo štokholmskej prisťahovaleckej štvrte, ktorá sa stala členkou tímu v podstate omylom, sa odmietne vzdať a vyhľadá Rekkeho na vlastnú päsť. Tento nerovný pár objaví v okolnostiach vraždy nečakané a záhadné prvky. Stopy ich privedú k poľovačke na teroristov zo strany CIA aj k snahe Talibanu odstrániť z Afganistanu hudbu, lebo podľa ich výkladu navádza na hriech. Kto bol futbalový rozhodca v skutočnosti? Obeť či páchateľ?

Zo švédskeho originálu Obscuritas (Norstedts, Sweden 2021) preložil Jozef Zelizňák.

Odkazy

• Obscuritas. Novinka Davida Lagercrantza

Ukážky z knihy

„Bol som už v téme slušne sčítaný a, samozrejme, vedel som, že aj mučenie má svoje kultúrne špecifiká, vlastné odtlačky prstov. Dá sa vystopovať. Nielen páchateľ, ale aj súvislosť, v ktorej sa dialo. Ideológia v pozadí zanechá stopy aj na mučenom tele.“
Rekke sa načiahol za pohárom na nočnom stolíku. Bol prázdny, napriek tomu si z neho odpil. Lapal vzduch a Micaela chvíľu zvažovala, že mu donesie vodu, no napokon sa netrpezlivo spýtala:
„Ako?“
„Takí talibanci sa napríklad bavili predstaveniami pre divákov. Plnili futbalové štadióny, ako viete, popravovali ľudí, robili z nich kripľov pred publikom. Preto sú aj ich metódy spektakulárnejšie. Bičovanie, klince zabíjané do dlaní, amputácie, kým USA… koniec koncov je to logické... sa vnímali ako veľká demokracia, ktorá nemučí svojich väzňov. Preto bolo americké mučenie diskrétnejšie, vykonávané tak, aby ho nebolo vidieť. A veľmi rýchlo som získal pocit, že zranenia na Kabirovom tele – najmä na hrudi – pôsobia skôr ako dielo CIA než Mullu Omara. To len potvrdilo moju pôvodnú teóriu.“