Marťan

Skupinka astronautov musí náhle prerušiť svoju misiu a opustiť Mars po tom, ako ich zasiahla silná búrka. Stratia v nej jedného z kolegov, Marka Watneyho, a presvedčení o tom, že je mŕtvy, musia odletieť bez neho. Dobrá správa je, že Mark prežil. Zlá, že ostal úplne sám na celej planéte, so zásobami, ktoré vydržia sotva niekoľko dní. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hlavným pozitívom tejto knihy je nezvyčajný príbeh. Pre mňa však bola najväčším pozitívom hlavná postava – planéta Mars, ktorá sa vytrvalo deň za dňom snažila Marka zabiť. Nie, teraz vážne: to najlepšie na celej knihe bol pre mňa samotný Mark Watney. Nie vždy sa autorom podarí napísať dobrú postavu, ale Andymu Weirovi to naozaj vyšlo. Mark bol veľmi sympatický hlavný hrdina s obrovským zmyslom pre humor, ktorý sa neustále dostával do tragikomických situácií. Nikdy by mi nenapadlo, že kniha o boji o prežitie vo vesmíre môže byť tak zábavná. Kniha je vlastne Markov osobný denník, do ktorého si zaznamenáva svoj nedobrovoľný pobyt na červenej planéte a keďže je na nej sám, veľa dialógov spočiatku nečakajte. Vôbec ich však nie je treba, Mark je dostatočne zábavný a zaujímavý aj sám. Keby stroskotal na opustenom ostrove, dočkali by sme sa opisov toho, ako sa snaží založiť oheň či uloviť rybu. Tu sme však na vyprahnutej planéte vzdialenej 20 svetelných minút od Zeme, a tak sa dočítame o tom, ako si vyrobiť kyslík či pitnú vodu. Čiže aj tie opisy sú očakávane o dosť technickejšie ako nejaké zväzovanie palmových listov, ja som niektoré z nich iba preletela očami, no ak má v tomto niekto záľubu, určite si aj tu príde na svoje.