Překročit všechny hranice

Kniha ma v elektronickej podobe cez 300 stran, ked som ju vcera zacinala citat vravim si no, to mam tak na 3 dni kedze anotacia ma nechavala v akomsi neurcitom stave. Ale pribeh ma prekvapivo chytil uz na zaciatku a odsypal mi tak, ze som knihu prave docitala. Vela x som pocula o stavoch ktorymi trpia vojnovi veterani, samozrejme len v telke a nikdy mi to neprislo ako nieco take zavazne ako sa o tom hovori. Vzdy som bola v tom, ze predsa nejaky ten psychiater a par tabletiek musi pomoct. Ake naivne..no zaroven sa mi opatovne potvrdila sila knihy. Sila toho, ako ju clovek dokaze prezit, precitit, to, ze ju vnima uplne ale uplne inak ako film alebo reportaz v telke. Az pri knihe som dokazala pochopit. Som zdesena a zaroven chvalim autorku za tak vystizne, zive a putave opisy. Pre mna totiz take boli. Do hlavy Iana som sa zavrtala viac ako som chcela a hoci on mal byt zaporak, bolo mi ho luto. Predpokladala som ze pasaze s jeho zazitkami a stavmi iba preletim no stal sa opak a zaujali ma viac ako samotny hlavny dej...kazdopadne ked sa otrasiem konstatujem ze ani ten nebol zly a pockalo na mna aj zaverecne prekvapko hoci sa troska dalo vytusit. Celkovy dojem z pribehu mi to vsak nepokazilo. Po dlhom case je toto kniha, ktoru som zacala citat s tym ze skusim a uvidim a nakoniec som ju vyslovene zhltla.