bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka Neprehliadnite
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







V objatí manžela

Vydavateľ: BESTSELLER (Mgr. Soňa Rebrová - BESTSELLER)
Séria:V objatí gentlemana (4.diel)
Jazyk: slovenský
Formát:Kniha
Poradie vydania:1.
Nie je na sklade. 
Informácie o dostupnosti

Posledná zmena: 28.03.2024 02:49

Ďalšie podoby titulu:
Formát: E-KNIHA
cena od: 6,90 €
  • Informuj priateľa

Obsah knihy: V objatí manžela

V rozprávkach sa hovorí: a potom bola svadba a žili šťastne až do smrti. Ale ono to celkom tak neplatí. Melany a Sebastian na svadobnej ceste prežívajú tie najkrajšie okamihy. Ale iba do chvíle, keď do hry nevstúpi niekto tretí. Ten sa rozhodne znova zamiešať karty a Melany stojí pred otázkou, ktorá môže všetko zmeniť.
Dovolí, aby sa minulosť zopakovala? Alebo je všetko úplne inak, než sa na prvý pohľad javí? Pavučina intríg sa znova pokúsi rozbiť dva ľudské osudy a je len na nich, či to dovolia.
Román je dlho očakávanou záverečnou časťou predávanej série V objatí gentlemana, ktorá vás určite nenechá chladnými. Je ho možné čítať aj samostatne bez poznania predchádzajúcich častí...

Detaily o knihe

Názov: V objatí manžela

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

V objatí (Lucia, 1.10.2022) Odpovedať

Autorka opisuje vsetko okolo príbehu tak detailne a s takým zanietenim ze sa od príbehu nedokážete odtrhnut.Precitala som uz skoro vsetky knihy od p.Benovej a klobúk dole pred takouto autorkou.

Pridajte svoj komentár


(nebude zverejnený)
Koľko je štyri mínus štyri?

V odpovedi prosím používajte iba číslice.

Ukážky z knihy

KAPITOLA 1

BENTLEY PO DLHEJ DOBE ZASTAVÍ A JA spozorniem. Pravačkou si vyletím k tvári, no Sebastian sa ma dotkne a stiahne mi ruku dole skôr, ako si stihnem z tváre stiahnuť masku, ktorá mi zahaľuje oči a kvôli ktorej absolútne nič nevidím.
„Ešte nie,“ povie mäkko.
„Kde to sme?“ Nepáči sa mi, že mám na očiach masku a nič nevidím. Cítim sa dezorientovaná... neistá a možno aj trochu zraniteľná.
„Ešte nie,“ zopakuje tvrdohlavo a pustí moju ruku.
Ak nie, tak nie. Počkám. Trpezlivosť vraj prináša ruže... Lenže ja neviem byť trpezlivá. Dopekla. Čo má ten blázon za lubom? Začujem ako sa na strane, kde sedí, otvoria dvere a ja tým smerom otočím hlavu.
„Zostaň sedieť!“ prikáže a ja nemo prikývnem.
Napnem sluch a počujem ako vystúpi a potom za sebou zavrie. Odolávam nutkaniu stiahnuť si masku z tváre a nenápadne jedným očkom mrknúť, kde sme, no neodvážim sa. Mám rada prekvapenie v podaní svojho sexi zvodného a majetníckeho manžela a nerada by som niečo pokazila, takže sedím a ticho čakám ako hmla, kým sa - asi minútu na to – znova otvoria dvere, no tentoraz na mojej strane.
Trhnem sebou, pretože ten nečakaný buchot ma vydesil a dnu vbuchne teplý vlhký vzduch zvonku a pohladí ma po tvári ako zamatová ruka. Otočím sa k otvoreným dverám a niekto ma chytí za ruku. Ten dotyk ma mierne vyplaší, pretože je nečakaný, no hneď za ním prichádza aj hlas, ktorý ma zbaví temných vízií.
„To som len ja. Pomaly vystúp,“ povie môj krásny manžel a ja naslepo hľadám dvere a potom skladám nohu na zem. Pomáha mi tým, že ma drží za predlaktie, a keď pevne stojím na nohách, zloží mi ruku okolo pásu a potiahne ma za sebou.
„Kde sme?“ V pozadí začujem ako za nami niekto zavrie dvere na aute, no či ten niekto - predpokladám, že Shon – tam aj zostal, netuším.
„O chvíľu.“
„Nevidím,“ pripomeniem svoju nevýhodu a on ma privinie k svojmu boku ešte pevnejšie.
„Nechcem, aby si videla.“
To je mi jasné, ináč by som tú masku asi nemala. Lenže toto nie je fér. Za prvé: pripadám si takto hlúpo. Za druhé: „Čo ak sa potknem?“
„Tvoja nedôvera ma zraňuje.“
Usmejem sa. „Sme na letisku?“ Snáď nie, pretože mám na tvári masku a asi vyzerám smiešne.
„Nepoviem.“
„Kam ideme?“
Zasmeje sa. „Stále rovnako nedočkavá, pani Reylyová?“
Ani nepochybuj.
„Sme sami?“
„Nie, je s nami Shon.“
Aha. „Nepočujem ho.“
„Shon,“ povie Sebastian a muž prehovorí.
„Som tu, pani Reylyová.“
Ok, takže je naozaj tu. Nemravné poznámky musia ísť teda bokom. „Prečo nechceš, aby som videla?“
„Máš priveľa otázok.“
Zasmejem sa. „Dostávam nedostačujúce odpovede.“
„Melany, ešte slovo a zalepím ti aj ústa. A ver, že to urobím.“
Uf...
Znova si zahryznem do jazyka a snažím sa aspoň sluchom zorientovať, čo je totálne nemožné, pretože naokolo je až podozrivé ticho. Ak by som necítila vánok, ktorý sa mi naváža do tváre a rozhadzuje mi neposlušné pramienky vlasov, myslela by som si, že som niekde v hale. Lenže to mi nijako nepomáha v orientácií. Netuším, kde sme.
„Prečo je tu tak ticho?“
„Shon, lepiacu pásku.“
„Čo? Nie. Ja len... už som ticho.“
Zrazu sa ku mne nakloní a dá mi bozk do vlasov. „To bol len žart, miláčik.“
Och, ty hnusák. Štuchnem ho lakťom do rebier a ruka, ktorú mal na mojom boku zmizne, no iba na okamih. Tesne predtým ako sa znova vráti na miesto dostávam na zadok až ma uhne.
„Au.“ Zapotácam sa pod tým úderom a on ma pritiahne k sebe skôr ako sa niekde rozšplechnem ako smotana.
Ideme ešte asi minútu, keď začujem šplechotanie vody a potom sa zvuk vychádzajúci spod mojich opätkov zmení. Už nepočujem to typické klopkanie po asfalte či kamení, teraz počujem drevo a moje zmysli sa napnú ešte viac.
V nose cítim vlhkosť zo vzduchu a ešte niečo... Soľ! Myslím, že cítim morskú soľ a moje srdce sa začína prebúdzať.
Sme pri vode? Niekde v prístave?
Myslela som si, že poletíme. Alebo nejdeme nikam?
Naša svadobná cesta sa zrušila???
Mám toľko otázok, no nepoložím ani jedinú, pretože mám zákaz hovoriť a ja to výnimočne plánujem rešpektovať.
Zrazu zastaneme a môj manžel ma chytí za ramená. Myslím, že je za mnou, no nie som si istá. Otočí ma na mieste, asi ma niekam smeruje a ja začujem ako sa niekde nablízku voda odrazí od móla, alebo od piliera.
„Sme v prístave?“ unikne mi z pusy, no neprichádza rana na zadok ani nijaké karhanie. Namiesto toho sa mi niekto zaženie k hlave a maska z mojich očí je náhle preč. Nemusím zaklipkať, pretože vonku je totálna tma a jediné osvetlenie, ktoré tu svieti, sú lampy chabo osvetľujúce drevené mólo, na ktorom stojíme, loď ukotvenú na svojom mieste a Sebastiana stojaceho mierne za mnou. V rukách drží moju čiernu masku na oči a tvári sa divne.
Shon okolo nás iba prechádza a smeruje na druhú stranu lode, takže tu zostávame len my dvaja. Sme pred fabrikou, kde jeho spoločnosť vyrába lode a kam ma nasmeroval? Hľadím na jeho nádhernú bielu jachtu, ktorú mi ukázal v ten deň, kedy sme sa po prvý raz stretli v jeho kancelárií. Teraz, keď je vypustená na vode vyzerá nižšia, no je rovnako veľkolepá ako bola v mojich spomienkach.
Takže sa budeme plaviť?
Okamžite si spomeniem na okamih, kedy ma zaviedol do svojej kajuty a vtedy sa medzi nás vkradlo to neviditeľné, no pritom takmer hmatateľné napätie. Bolo to neskutočné a totálne šialené, pretože som ho vôbec nepoznala a už vtedy na mňa jeho bytosť pôsobila až mučivo vzrušujúco.
Pozriem sa na neho, oči doširoka, no stále neviem, čo tu naozaj robíme. „Chceš mi ukázať, že si ju už spustil na vodu?“
Váhavo kývne hlavou. „Aj.“
Aj? Takže tu nie sme len preto? Začínam niečo tušiť, no nie som si istá.
„Povedz mi, čo na nej vidíš?“
A ja sa znova pozriem na jeho luxusnú jachtu, lenže čo mám hľadať? Vlajky na jej vrchu? Nijaké nemá a myslím si, že nijaké nikdy ani nemala. V lodiach sa vôbec nevyznám a prvýkrát som si ju všimla iba zbežne, pretože v tom čase bola jeho prítomnosť omnoho zaujímavejšia ako nejaká loď, aj keď táto loď je hotové majstrovské dielo.
„Pozri sa lepšie,“ pobáda ma.
Blúdim očami po vyblýskanej jachte a hľadám to niečo, ibaže ja nič nevidím. Je natretá na bielo, ako všetky lode, nápis je modrý ako som si pamätala, no zrazu...

Knihy

Výber žánrov

Beletria pre dospelých

Cestovanie, mapy

Česká literatúra

Deti do 10 rokov

Deti nad 10 rokov

Fond na podporu umenia

Jazyky, vzdelanie

Literatúra faktu

Odborná literatúra

Populárne náučná pre dospelých

Slovenská literatúra


Darčekové predmety a ostatné

Hovorené slovo

Hudobné CD

Knihy na počúvanie

Počítačové hry a aplikácie

DVD



x