Krutá krása

Krutá krása je príklad dokonale jednoduchej knihy s takmer komornou atmosférou, v ktorej vystupuje len niekoľko postáv, a predsa má v sebe silu zobrať mi dych. Čiastočne sú za to zodpovedné samotné postavy, ktoré nie sú čierno-bielo rozdelené a ktoré mi ukázali, že bez ohľadu na svoj vonkajší zjav sú Kráskami i Zvieratami zároveň. Takisto to súvisí s informáciami, ktoré boli skutočne útržkovité a bolo na mne, aby som ich správnym spôsobom poskladala. Ako skladačku, ku ktorej som nikdy nedostala návod. Samotné príbehové línie sa dopĺňajú a prepletajú, dej je plný náznakov. Napriek svojej komornosti kniha zabŕdla do naozaj všakovakých tém. Mňa osobne bavila aj očividná inšpirácia hneď niekoľkými mytológiami, najzjavnejšie sa prejavila práve tá grécka. Tento fantastický svet bol vlastne mierne upravenou skutočnosťou so základmi v starých mýtoch a s referenciami, ktoré ocenia všetci mytologickí nadšenci. Napriek tomu všetkému zámer tejto knihy ostáva skrytý. Teda, viem o čom bol dej a tiež som identifikovala veľa námetov vložených medzi riadkami. Som však presvedčená, že každý ďalší čitateľ si v knihe nájde niečo iné, čo ho osloví, v čom tkvie naozajstná sila tejto knihy. Pretože napriek tomu, že je príbeh zjavne inšpirovaný rozprávkou o Kráske a Zvierati, z pôvodného príbehu v tejto knihe ostala len kostra. Čo veľa vypovedá o kvalite knihy. Jej jediným nedostatkom však ostáva o čosi pomalší rozjazd.