Sklený zámok

"Pozrel na taniere. Vedela som, o čom uvažuje, čo si pomyslí zakaždým, keď vidí takto prestretý stôl. Pokrútil hlavou a povedal: "Viete, naozaj nie je také ťažké položiť jedlo na stôl, ak sa človek pre to rozhodne." Tieto slová vyslovil už dospelý brat autorky, jeden z detí, ktorých rodičia kvôli svojim "zásadám" a "presvedčeniam" previedli tými najúbohejšími podmienkami, aké si často ani nedokážeme predstaviť. A pritom stačilo tak málo, aby mohli prežiť normálny život, bez hladu, zimy, ústrkov a ponižovania. Jediné, čo rodičom musím uznať, je, že pestovali v deťoch lásku ku knihám a získavaniu vedomostí, čo bolo v ostrom rozpore s ich nepochopiteľným životným štýlom. Nielenže im smrdela práca, pohŕdali aj finančnou a materiálnou pomocou od štátu, či charity a radšej nechali svoje deti živoriť, ako by zmenili svoj spôsob života. Kniha Sklený zámok je po Vzdelanej a Neortodoxnej ďalší skutočný príbeh, pri ktorom som len krútila hlavou, že autorky vôbec dokázali v takom toxickom prostredí prežiť. Po celý čas sa mi natískala otázka: Koľko ľudí sa dokáže zo zlých podmienok vymaniť a zariadiť si lepší život a koľkí jednoducho prestanú bojovať a zapadnú v bahne, čo ich obklopuje? Po príklady ani nemusíme chodiť do cudzích štátov a kultúr, možno sa nám podobný príbeh odohráva v susedstve.

Po dlhšej dobe som čítala skutočný príbeh, ktorý mi prišiel tak neuveriteľný, no bohužiaľ bol pravdivý. Príbeh o rodine, kde rodičia žijú vo vlastnom svete a zanedbávajú starostlivosť o deti. V knihe vidíme vyrastať deti, ktoré žijú úplne inak, ako obyčajné rodiny. Nenavštevujú školu, starajú sa sami o seba, častokrát nemajú čo do úst alebo čisté oblečenie. Zahŕňa mnohé negatívne zážitky a témy, ako alkoholizmus, zanedbávanie, obťažovanie, násilie. Nečíta sa to vždy ľahko, no príbeh je napísaný naozaj dobre a pútavo. No nie je to vždy len negatívne, hneď v úvode vidíme, že aj zo zlých podmienok v detstve sa dá začleniť do normálneho života. Stretáme sa tu so silným rodinným putom, najmä súrodeneckou láskou a podporou. Je to naozaj veľmi smutný, ale svojim spôsobom aj nádejný a pekný príbeh, ktorý každému odporúčam.

Na túto knihu som po jej uvedení na trh a po čítaní anotácie veľmi zvedavá.Dostala som ju ako darček a hneď som sa do nej pustila.Nemôžem povedať,že je to typ knihy,ktorú nepustíte z ruky,ale je napísaná očami detí,konkrétne hlavnej hrdinky Jannette,ktoré v neľahkých podmienkach a vďaka nezáujmu rodičov hľadajú svoje miesto v živote.Drsné životné prostredie,sťahovanie a skúsenosti,kedy sú vlastne odkázané sami na seba ich privedie až k úniku z "domova"a súrodenci sa vlastným pričinením postavia na nohy.A hoci rodičia boli tí,ktorí im neľahký život pripravili,nezanevreli na nich, aj keď žili na ulici.Hlavne vzťah s otcom má hlavná hrdinka veľmi zaujímavý a sú až do jeho smrti citovo prepojení.Kniha je dojímavá,číta sa ľahko,hoci to je príbeh ťažkého prežívania detí v často neľudských podmienkach..