Nebezpečná nákaza

Kniha od Nora Olveckého s názvom Nebezpečná nákaza mi okamžite udrela do očí a podľa anotácie to vypadalo na príjemný slovenský post-apo román. Čo čert nechcel, od post-apokalyptického románu to nakoniec malo veľmi ďaleko a z knihy sa v podstate stal thriller s prvkami kriminálneho žánru. Ani to ma však neodradilo od toho, aby som ju neprečítal celú a pridal túto recenziu. Kniha ako taká sa skladá z jedného príbehu v ktorom sú poprepletané osudy rôznych ľudí z mestečka Brezovany ako aj jeho okolia. Ponoríme sa do životov mikrobiológa Martina, bezdomovca Františka ale aj udatnej maminy Danky, obávajúcej sa o zdravie svojho syna Filipa. Všetko sa začne takmer obyčajným vlámaním do vodojemu, no pokračuje výskytom baktérie E.Coli vo vodovodných kohútikoch mestečka Brezovany. Pre osudy našich hlavných hrdinov je práve tento okamih začiatkom ich strastiplnej cesty ktorá niektorých bude stáť život. Čo sa týka môjho názoru na knihu, mám k tomu pár bodov. 1. Postavy – V knihe sa nachádza väčšie množstvo hlavných či vedľajších postáv, pričom zo začiatku som v tom mal menší chaos pretože sa pridávali nové a nové mená. Našťastie, po asi štvrtine knihy sa mená už len obmieňali medzi sebou a ja som dokázal rozlišovať jednotlivé postavy (hlavne sa mi mýlil Martin a Peter). Postavy boli zaujímavo opísané, dozvedel som sa o ich minulosti mnohé pikošky a podrobnosti. Taktiež boli veľmi sympatické a čitateľné. Aj vďaka nim sa mi kniha čítala ľahko, rýchlo a pútavo. Niekedy mi však vadila ich samotná naivita a predovšetkým niektoré dialógy, ktoré boli neprirodzené (aspoň na Slovenské pomery) a tak isto aj správanie v určitých situáciách (Martin vs policajti). Taktiež sa mi zdalo, že niektoré postavy (situácie) tam boli len preto, lebo tam MUSELI BYŤ aby natiahli potrebnú dĺžku (Matka Dana a jej syn Filip, pričom čítať na X-stranách o tom, ako sa cíti jej syn a ako sa cíti Dana, nuž stačilo to napísať raz, nie 2-3 krát). Musím však uznať že príbeh bezdomovca Františka sa mi veľmi páčil a chytil ma za srdce. 2. Typ románu – myslím si, že ak niekto dočítal knihu, tak sa veľmi čudoval tomu, kto spáchal samotný čin. Kým v kriminálnych knihách je samotný páchateľ (vrah či zlodej) spomínaný veľmi často, ba priam patrí k hlavným postavám, tak v tejto knihe sa o ňom človek moc nedočíta. Môj názor je ten, že keby sa na konci knihy dozviem, že sa do vodojemu vlámal káčer Donald, tak by mi to prišlo rovnako zaujímavé, ako v tomto našom prípade. Samotný páchateľ nebol ničím zaujímavý a jeho motív, prečo to spravil – nápodobne. Nevidel som v tom moc zmysel, aj keď mal dôvody, no vychrliť ich úplne na konci knihy (pričom o tej postave nevieme absolútne nič) sa mi nezdalo ako najlepší nápad. Takmer vôbec som s ním nesúcitil a bolo mi jedno, čo sa s ním stane. Mohlo to byť spracované dajme tomu do Martinovho príbehu, kde by nás autor postupne lákal určitými krokmi k tomu, aby sme mali aspoň ako takú šancu bližšie spoznať dôvody páchateľových činov a bolo to viac emotívnejšie a napínavejšie. 3. Rozsah knihy sa mi zdal v niektorých prípadoch natiahnutý. Mnoho vecí by z knihy mohlo byť kľudne vyškrtnutých (ako som spomínal niekoľko násobné opisovanie Filipovho stavu), no niektoré by sa mohli viac rozvinúť. Na jednu stranu boli do príbehu zapojení aj policajní vyšetrovatelia, ktorých do diela autor vhodil síce v tú správnu dobu, no v podstate nič nevyriešili, nedoriešili a nemali žiadny súvis s vyšetrovaním. A toto som si všimol u viacerých postáv (doktor ktorý niečo zistil a už ho viac nebolo, či Riaditeľ vodárenskej spoločnosti, ktorý mohol dať na konci ako také stanovisko). 4. Atmosféra knihy bola spracovaná výborne, samotné mestečko Brezovany som si predstavoval ako mix viacerých miest na Slovensku (Niekedy v tomto mestečku vidím Nitru – stavenisko centra pri rieke, niekedy Nové Zámky – vlakovú stanicu). Približne do 3/4 ma kniha doslova pohltila, no potom ako keby stratila to svoje čaro – kým na začiatku sa všetko naťahovalo, na konci sa všetko veľmi rýchlo zhúklo do svojho konca. Ako keď sa človek na niečo veľmi teší, vytvára to a o nejaký čas ho to omrzí a potrebuje to narýchlo ukončiť lebo chce robiť niečo iné (ale len môj osobný pocit). Aj napriek jednotlivým bodom ktoré som vymenoval musím uznať, že ma kniha takmer vôbec nenudila, čítala sa jednoducho a tým pádom aj rýchlo. Knihu považujem za takú oddychovú jednohubku do daždivých dní, keď sa človek doma zatvorí, pripraví si čaj a popri padaní dažďových kvapiek si číta tento príbeh. Neočakávajte však drsný a napínavý kriminálny román (alebo ako ja, post-apo :D ) ktorý Vás vyplaší tak, že nezaspíte. Ako už spomínali recenzenti v recenziách nižšie, dej sa v podstate od začiatku dosť vlečie, neočakávajte žiadny extra zvrat ktorý Vám zamotá hlavu. Dej je predvídateľný (okrem vraha) a viac sa sústreďuje na opisovanie postáv a ich myšlienok. Nie je to ani Nesbo a ani King, ale neskutočne dobre sa mi to čítalo. Knižôčku a autorovo dielo Nebezpečná nákaza hodnotím 5*.