Ako kolibrík

Možno práve kvôli výnimočnosti kolibríkov ako krásnych vtáčikov som si vybrala z ponuky práve túto knižku. Keď sa vám prvýkrát dostane do rúk, žasnete. Farby ozaj hrajú, miešajú sa, máte pocit akoby sa preplietali rovno pred vašimi očami. Obálka vskutku pasuje k titulu a o jej kráse niet pochýb.

Nie je to však jediný vtáčik, ktorý sa v knihe spomenie, a to vďaka Noelovi, ktorý bol pre mňa od začiatku tou pokojnou a láskavou postavou, aj keď dôležitosť bola pripisovaná Patrikovi, priateľovi. Noel je cudzinec a jeho akčnosť vás ihneď zaujme. Hrá v kapele a skladá a má pozitívny vzťah k ostatným. Hlavná hrdinka si cez jej príbeh musí preskákať rozvodom rodičov a ich hádkami, no vyskúša si i svoju vlastnú peripetiu vo vzťahu. Spozná, že svet nie je kolibríkom a nehrá všetkými farbami a skvostom. Snaží sa pomôcť ako len vie a na druhej strane sa tiež snaží od všetkého odosobniť tak ako sa len dá.

,,Viete, keď človek píše, mal by sa držať jedného pravidla: on sám by sa pritom nemal nudiť."

Príbeh dopĺňajú milé ilustrácie. Prijala by som ich bližšie pri tom, kedy sa daná scéna odohráva, keď o nej čítame. Takto sa ilustrácia objavuje s jemným oneskorením, ale to je čisto len moja výhrada a môžeme to tiež chápať ako prekvapenie, alebo vrátenie sa v čase, aby sme si situáciu pripomenuli.

Knižka je venovaná mladším ročníkom, ja som sa v nej nijako nenašla a problémy dnešnej mládeže sú ozaj len do smiechu. Niekedy je problém v komunikácii na oboch stranách a nie len na jednej a nie je vhodné myslieť si, že chyba je vždy v tom druhom a nehľadať ju najprv v sebe samom.

Knižka ma zaujala názvom, zhotovením, stručnosťou, no obsah mi až tak neimponoval. Mala som pocit, že som sa ocitla v americkom filme, kde je všetko možné i  prevtelenie sa do osoby z fotografie. To bolo na mňa trošku moc, no páčil sa mi ten posun, ktorý bol viditeľný vo vzťahu Sofie a jej matky. Tiež bolo jasné, že zázraky sa nedejú a ľudia sú akí sú a nie akými ich chceme mať. Realistické je to dosť, len to trošku kazí tá fantasy chvíľka s fotografiou. Trošku rušivo na mňa pôsobili i slangy, ktoré sa v knihe často opakovali. Príbeh sa však čítal rýchlo a zaujal. Tešila som sa naň a bol pre mňa pokojným oddychom počas sviatkov.

Recenzovala: Simona Tlacháčová
http://nakridlachknih.blogspot.sk/2018/01/ako-kolibrik-barbora-skovierova-recenzia.html