Kováčov učeň - Dedičstvo Ballantynovcov

Laura Frantz už od siedmich rokov vedela, že chce písať príbehy. Myslím si, že jej štýl písania je jedinečný. Nejde o typickú historickú romancu. Z príbehu cítiť rozprávačskú vyzretosť. Jazyk je bohatý a miestami pôsobí až lyricky – hlavne pri opisoch prírody alebo pocitoch a náladách postáv – nie však sentimentálne. Vďaka tomu zachytáva autorka i pri opisoch každodenných prác v kováčskej vyhni a v domácnosti pocity, nálady – existenciu- „živých“ ľudí, ktoré sú tak plasticky podané, že postavy Vám vďaka nim ožijú priamo pred očami. Všetko sa dozvedáme krôčik po krôčiku. Dlhý časový priestor autorka venovala vykresleniu hlavných postáv Silasa a Eden prostredníctvom ich konania, vzťahov k ostatným postavám i k sebe navzájom. Spája ich nielen podobnosť pováh, obaja sú pracovití, ale aj viera v Boha a láska k životu a živým bytostiam. Napriek ušľachtilosti charakterov hlavných postáv sa s nimi osud zahrá a zamieša karty tak, akoby ste na začiatku nečakali. O to príťažlivejší je však tento príbeh, keďže ponúka pohľad na tú pravú lásku i s odstupom času a poukazuje na staré známe „čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje...“. Viac sa dozviete, keď si tento hlboký príbeh o láske, nenávisti, vášni, zrade a rodinných tajomstvách prečítate.