Třikrát za svítání

Predstavte si, že máte dve postavy. Do akého príbehu ich pošlete? Budú vystupovať ako dve dospelé osoby? Alebo ako 16-ročné dievča stratené/pomýlené životom a starnúci vrátnik? Alebo ako vyhorená dospelá žena a 13-ročný chlapec, ktorý prišiel o všetko? Nech už ich pošlete do ktoréhokoľvek zo spomínaných príbehov, verte, že sa nestratia a vrátia sa v tom ďalšom. A ďalšom. Ako v začarovanom kruhu, kde jediným spojivkom medzi príbehmi sú ich postavy a svitanie. Neviem slovami presne pomenovať, čím je táto útla kniha o 3 poviedkach výnimočná, no akosi zázračne sa ma osudy postáv dotkli. Štýlom je veľmi prirodzená, dialógy sú strohé, no pútavé a zamyslenia krátke a primerané. Nerušila ma ani nevyznačená priama reč. Akosi sa k celej tej atmosfére hodila. K tej hodine jasného svetla na svitaní. Veľmi sa mi páčilo, ako sa autor pohral s jednotlivými príbehmi a osudmi postáv. Všetky tri sú viac než dobré a sama neviem, kam by som postavy poslala ja. A je to vlastne jedno. Lebo nech ich pošlem do ktoréhokoľvek príbehu, vrátia sa v tom ďalšom. Je to mätúce a to sa mi na tom páči. Prinúti vás to pozerať sa na tie isté osoby z rôznych, nečakaných, pre niekoho možno nelogických perspektív. No literatúra predsa nemá byť o logike, ale o umení. A tým táto kniha určite je. Za seba vám ju určite odporúčam. Nechajte sa zmiasť.