Čakanie na Bojanglesa

Veľmi sa mi páči, že Ikar pomedzi rôzne komerčné tituly dáva priestor aj literatúre, ktorá nepatrí do mainstreamu. V edícii Odeon vychádza najmä svetová literatúra, či už tá klasická ako Shakespeare, Tolstoj, Harper Lee, Hemingway) a tiež súčasná, do ktorej patrí aj Čakanie na Bojanglesa od francúzskeho autora Oliviera Bourdeauta či minule recenzovaná kniha Súmrak dňa od Kazua Ishigura.

Čakanie na Bojanglesa je síce len prvá Bourdeautova novela, ale hneď za ňu povyhrával všelijaké ceny. Keby žil na Slovensku, isto dostane Anasoft literu, nech si už o tej súťaži myslíte čokoľvek.

Tým vás chcem trošku naladiť na štýl knihy, o ktorej dnes píšem. Keď si prečítate jej anotáciu, veľa sa z nej nedozviete. Ani ja som nevedela, čo mám čakať (až kým som knihu reálne neotvorila). Jediné, čo mi v hlave vytvorilo nejaký prvý dojem, bola zmienka o piesni Mr. Bojangles od Niny Simone, ktorá je jednou z mojich top žien v hudobnom svete.

Keďže ide o novelu, napínavý a vypointovaný dej v knihe hľadať nebudeme. Predstavte si ju skôr javisko intenzívne osvetlené žiarou reflektorov, na ktorom sú len tri postavy – mama, otec a syn. Pri čítaní mi neustále prichádzal na um obraz Svätej Trojice, kde sa jednotlivé postavy milujú tak intenzívne, že ich vzájomná láska je všetko, čo pre život potrebujú.

Nie je to teda žiadna typická rodina riešiaca každodenné problémy – prácu, peniaze či známky v škole. Pritom všetko je súčasťou ich života a rozhodne nežijú niekde mimo civilizácie, ale priamo v centre Paríža. No nič z toho nie je dôležité: otcova práca poskytuje dostatok peňazí na bohémsky život celej rodiny a keď sa v dôsledku netradičného harmonogramu naruší synova školská dochádzka, začnú ho jednoducho vzdelávať doma (a to tak úžasne, že Montessori sa môže schovať).

Riešením všetkého je tanec, hudba, drinky, návštevy rovnako výnimočných priateľov či občasný odchod do letného sídla v Španielsku.

Takýto extravagantný život ale nemôže trvať večne a ako iste tušíte, netradičné postavy žijúce netradičným životom musia zákonite skončiť rovnako netradične. Príbeh lásky, aký dokáže vykúzliť iba literatúra.

Čakanie na Bojanglesa nie je kniha, ktorá by mala ambíciu dobývať topky v kníhkupectvách, nie je provokujúca, kontroverzná, ani sa nečíta ľahko ako jednohubka. Bude ale výborným čítaním pre tých, ktorí nejdú po komercii a v záplave rýchlokvasených hviezdičiek hľadajú netradičné perly.

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/oliver-bourdeaut-cakanie-na-bojanglesa/