Ready Player One - Hra sa začína

Aké zvuky by ste počuli
pri prehrávaní magnetofónovej kazety
s nápisom Pac-man?

Do ďalšieho kola postupujú všetci, ktorí aspoň matne tušia, čo je magnetofónová kazeta. Druhá otázka:

Vieš nájsť 42 rozdielov medzi pojmami
Star Wars a Star Trek? 

Ak neviete, dostanete ešte jeden život.

Prečo práve 42?

Budem milosrdná, vyhrali ste všetci. Len som vás chcela uviesť do spôsobu, akým sa odvíja dej knihy Ready Player One.
Spisovateľ Ernest Cline v nej nevymyslel nič svetoborné. Ide o klasickú naháňačku za pokladom, pri ktorej treba bojovať, plniť úlohy a prejaviť zručnosť, inteligenciu a vedomosti. Poklad je až neskutočne skutočný – ide o dedičstvo po miliardárovi Jamesovi Hallidayovi, ktorý je strojcom virtuálnej siete OASIS. Pri jeho hľadaní však nemusíte ani len vstať z kresla – vlastne v ňom sedieť musíte. Súťaž sa odohráva po roku 2039 a v nej všetko funguje zásadne vo virtuálnej realite. Opäť nič špecifické, Matrix tu už stotisíckrát bol a pochmúrna budúcnosť, v ktorej chýba ropa, jedlo či medziľudské vzťahy, je už hádam povinnou výbavou sci-fi literatúry.

Na jednej strane sú tu teda “dobrí”, v tomto prípade nezávislí súťažiaci, tzv. lobovci. Nemajú peniaze ani svetlú budúcnosť, sú však fanúšikmi počítačových hier a usilovne študujú všetky detaily Hallidayovho životopisu z osemdesiatych rokov 20. storočia, v ktorom to všetko začalo – nikdy totiž neviete, či nie sú kľúčom do ďalšieho levelu.
Hádajte, kto je na strane zla? Netreba dlho premýšľať – iste to musí byť niekto z nejakej strašnej bohatej korporácie , kto chce ovládnuť svet a neštíti sa pri tom porušovať pravidlá (a nie, tentoraz s tým nemá nič spoločné ani Soros, ani slobodomurári, ten niekto sa volá Nolan Sorrento).

Netreba zabudnúť ani na novodobejšie klišé. James Halliday je nerd a čudák s Aspergerovým syndrómom čoby výbavou všetkých géniov počnúc Sheldonom Cooperom, končiac Andym Warholom (leda by to boli mimozemšťania, ktorým zničili planétu).
Hlavná postava Wade tiež nezačal svoj život úspechom – sirota bez kamarátov a sociálnych zručností býva v gete naskladanom z kôpky karavanov u nevrlej tetky. Trávi čas pozeraním starých filmov a hraním hier. Jeho šťastné ja má na sebe navlečený mundúr so senzormi – vtedy sa už nevolá Wade, ale Parsifal. Vo virtuálnom svete je hviezdou odvtedy, čo našiel prvý kľúč k Hallidayovmu rozprávkovému pokladu a jej jasné, že sa za to stane tŕňom v oku nejedného lovca pokladu.
K tomu treba pridať zopár ďalších lobovcov skrývajúcich sa za dokonalé avatary, ktoré majú až príliš ďaleko od reality. Pokojne sa môže stať, že tvoj najlepší kamarát je v skutočnosti dvestokilová starenka, ktorá žije v kutlochu s desiatimi zapáchajúcimi mačkami (pochopiteľne fabulujem, hádam by som vám neprezradila pointu, že?)

Pýtate sa, prečo by vás Ready Player One mal chytiť za srdce, keď tu všetko v nejakej podobe bolo? Ernest Cline opäť použil starú overenú metódu. Pochopil, že ak do známej šablóny dosadí zručne porozprávaný príbeh, osladí ho láskou, retrospektívou a nostalgiou, namieša koktail, po ktorom sa len oblizneme. Mňam.
Čo sa týka mňa, viem isto, prečo som knihe podľahla. Kto by odolal, keď sa v texte objavujú odkazy na hudbu, či staré dobré filmy z rokov dospievania? Ach, tie časy, keď ste ako oko v hlave chránili tretiu kópiu Terminátora, hoci Sarah O´Connor na nej už trochu sčervenela. A ten pocit, keď ste prvý raz zdolali všetky úrovne Perzského princa… pixely boli vtedy také veľké, že aj koleso vyzeralo ako kocka a sny o celosvetovo prepojenej sieti boli absolútne sci-fi.
Autor sa navyše veľmi pekne pohral aj s detailami z budúcnosti. To, že budeme mať na sebe špeciálne obleky so senzormi, to už poznáme, ale detaily z vykonávania osobnej hygieny sú niečím, na čo myslí len máloktorý autor vedeckej fantastiky (áno, je to prízemná téma, ale priznajte sa, že aj vás z celej prehliadky hradov a zámkov najviac zaujíma, kam chodili ich obyvatelia na záchod). Veciznalí čitatelia si navyše zgustli na niektorých vydarených fikciách – ak ste našli tých 42 rozdielov z úvodného testu, tak pochopíte, prečo ma tak pobavil fakt, že staručkého Wila Wheatona zvolia v budúcnosti na čelo OASIS-u.

Preklad má na svedomí Michal Jedinák. Bol to od vydavateľstva dobrý ťah – kniha obsahuje niekoľko stoviek odkazov na reálne existujúcu science fiction a fantasy produkciu, čo by mohlo raz-dva skĺznuť do nezrozumiteľnej podoby, ak by sa názvy prekladali mechanicky bez znalosti problematiky (stačí si spomenúť na niekdajšiu snahu distribútorov uviesť Blade Runner ako Ostré komando).

Urobme si malú rekapituláciu a povedzme si, komu by sa Ready Playe One mohol páčiť.
Vyrastali v 70. alebo 80. rokoch?
Máte síce menej rokov, ale ste nerd a počítačový fanatik?
Ste milovníkom fantázie a sci-fi?
Radi čítate svižné a dobrodružné romány?
Milujete príbehy, v ktorých láska a pravda vyhrá nad zlom a lžou?
Ak ste aspoň raz odpovedali áno, viete, čo si zbaliť na dovolenku.

Ernest Christy Cline prišiel na svet v Ohiu rovnakom roku ako jeho postava James Halliday (v knihe ho nechal umrieť ako 67-ročného, ale to si skontrolujeme až okolo roku 2039). Narodil sa v zapadákove s 25 kostolmi a 1 knižnicou, v dosť krutých bez MTV a počítačových hier.  Matka ho navyše pomenoval po jednej z bábok Mupett show, čo iste každý uzná, neboli práve najlepšie vyhliadky do života. Bol však až príliš životaschopný – keď ročného Ernieho vytrhlo z rúk matky akési tornádo, takže ho našli ležať na kôpke haraburdia o 300 metrov ďalej, chýbala mu iba ľavá ponožka.
V detstve bol nútený navštevovať verejnú školu, navyše v príšernom oblečení (ako príklad možno uviesť nohavice s rôznofarebnou ľavou a pravou polovicou). Akoby toho nebolo dosť, v nedeľu ho navliekali do obleku, čo na ňom zanechalo príšerné (zväčša duševné) jazvy. Nečudo, že keď dostal svoje prvé Atari 2600, podľahol závislosti a trávil dni v samote s akýmsi Basicom (pramene neuvádzajú, či to bol rovesník alebo nie).
V puberte nakrátko odbehol ku gitare a so svojimi troma akordmi sa takmer stal rockovou hviezdou. Navyše začal kultivovať svoj zmysel pre módu osemdesiatych rokov (dal si narásť dlhú ofinu padajúcu do čela) a za 300 dolárov si obstaral svoje prvé ošarpané auto.
Temné obdobie uzavrel na oddelení technickej podpory akejsi počítačovej firmy (v našom románe potrestajú hlavného hrdinu za neplatenie dlhov podobným spôsobom).
Potom prišiel úspech – v roku 1998 napísal filmový scenár o obsedantných fanúšikoch Hviezdnych vojen Funboys a Hollywood po ňom kupodivu chňapol. Nakrútili ho síce až o desaťročie neskôr, ale Ernest si za honorár kúpil aspoň poriadnejšie auto. Až v roku 2010 nastal čas na prvý ozajstný román (to je ten, o ktorom sa tu píše), na ktorý si urobil chúťky akýsi Steven Spielberg, no hoci od jeho vydania už uplynulo pár rokov, stále sme ho v kinách nevideli (stránka IMDB uvádza rok 2018). Cline však nezaháľal a od roku 2015 sa na nebi bestsellerov vyhrieva aj jeho druhá riadna kniha Armada.
A aké auto má Ernest Cline dnes? Videli ste trilógiu Návrat do budúcnosti? Tak presne také.

Zdroj:  www.ernestcline.com

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11257

Definícia pojmu geek – počítačový nadšenec so všeobecným prehľadom v IT. Vyzná sa v moderných technológiách, dokáže ovládať PC na pokročilej úrovni. Svoj voľný čas trávi pri počítači, no má široký prehľad aj čo sa týka sledovania filmov, hudby, počítačových a spoločenských hier. Zväčša nie je športovo založený a nosí tričká s logom svojej obľúbenej hry/filmu/seriálu.

... lenže budúcnosť je plná geekov. Svet si už dávno vykopal svoj hrob. Prostredie je znečistené, prepukol hladomor, všade vládne chudoba. Väčšina ľudstva uteká z tejto bezútešnej reality do reality virtuálnej. Do prostredia OASISu. Je to svet neobmedzených možností. Svet, akoby poskladaný z nezmerného množstva online hier a výukových programov. Niečo, ako keby ste dali dokopy Second life, World of Warcraft, Aion, Guild wars a vašu vlastnú školu prenesenú do virtuálnej podoby. Plus ešte ďalších milión vecí.

A je zadarmo. Stačí maska, rukavice a napojiť sa. Lenže jeho tvorca zomrel a celý svoj majetok, ako aj celý OASIS odkázal ... pam pararam... tomu, kto rozlúšti hádanky a splní úlohy roztrúsené v jeho výtvore. On bol tiež geekom s obrovskou záľubou v popkultúre 80tych a 90tych rokov 20. storočia, a preto hráči, ktorí chcú získať jeho bohatstvo musia dopodrobna naštudovať všetko, čo sa dá, o umení a zábave konca 20.storočia.

Hlavnou postavou je mladík (tuším 20 rokov plus) s minimom príjmov a veľkou túžbou zbohatnúť. Už tým sa kniha odlišuje od bežnej YA scény. Hrdina nekoná, aby zachránil svet, prípadne zachránil svoju milú. On myslí iba svoju budúcnosť! Pravda, nakoniec bude musieť trocha poopraviť svoje presvedčenie, keďže do deja vstupuje mocná spoločnosť, ktorá netúži po ničom inom, než po vlastníctve a následnom spoplatení OASISu. A do deja vstupuje i ženský aspekt. Mladý hrdina sa virtuálne zaľúbi, veď aj virtuálny bozk je bozk a virtuálny sex je ...

Pre koho je Ready player one určený?

-          Pre geekov. Pre tých, ktorí sa večne nachádzajú niekde v priestore medzi operadlom stoličky a monitorom. Určite si nebudú počas čítania hrýzť nechty od nervozity, lebo im starší a direktívnejší člen rodiny zakázal zapnúť počítač.

-          Dnešným tridsiatnikom a štyridsiatnikom. Tým, ktorí vyrastali v období prvých počítačových hier, slintali nad Terminátorom a za zadným sklom svojho červeného auta majú ŠPZ DeLoreanu z filmu Návrat do budúcnosti. Možno zaškrípu zubami nad občasným dementným správaním a konaním hlavnej postavy, ale to sa dá rozchodiť.

-          Pre mladých, ktorí čítajú. Bez rozdielu pohlavia, vierovyznania a vzťahu k počítačovým hrám. Najskôr si nedokážu užiť všetky popkultúrne odkazy, ktoré sa v texte nachádzajú, no to vôbec nevadí. Kniha je tak úžasne čitateľná, že sa dá zhltnúť doslova na jedno posedenie. Je akčná, romantická, dramatická a čo ja viem aká –ická ešte (recenzentovi sa nechcelo hľadať vhodné slová v slovníku). Inak povedané ... Ready player one je fajn.

-          Pre rodičov – možno sa to zhoduje s bodom číslo 2, no nevadí. Rodičia aspoň zistia, že svet mladých napriek toľkému množstvu technologických stračiek je stále rovnaký, ako za čias, keď oni patrili do danej vekovej kategórie. Síce, my sme boli slušnejší, inteligentnejší, krajší, pobožnejší ... A tiež sme používali podobné nadávky, aj keď tých pár vulgarizmov v tejto knihe je úplne zbytočných a pôsobia skôr ako päsť na oko. Virtuálna päsť na virtuálne oko.

Ešte zopár slov na záver: Knihu som si skutočne užil. Bavila ma od začiatku do konca a vôbec mi nevadilo, že je primárne zameraná na YA scénu. Zaujímavé je, že u našich západných susedov bola vydaná už v roku 2012 a neviem z akého dôvodu čitateľskú verejnosť nezaujala. Príbehu však chytil režisérskeho seniora Spielberga a vraj sa má podľa neho natočiť film. Neviem ako vy, ja sa naň teším.

Recenzoval: Marián Kubicsko
http://idolov.blogspot.sk/2016/06/recenzia-ready-player-one.html

Lenže čo keď bude všetko úplne inak?

Existuje veľa kníh, ktoré sa pokúšajú predvídať, kam môže civilizácia dospieť. Ready Player One sa však nesnaží prísť s niečím kompletne novým. Budúcnosť v nej nie je nedosiahnuteľné sci-fi. Opisuje svet budúcnosti ako miesto, kde bude nedostatok prírodných zdrojov a ľudia sa budú snažiť pred bezútešným životom ujsť do virtuálnej reality. (A to nie je vôbec nereálne.)

Virtuálnu realitu OASIS vymyslel slávny vývojár počítačových hier James Halliday. A nie je to len nejaký ďalší World of Warcraft, ale na prvý pohľad (naprogramovaný) svet, aký poznáme: dá sa tu študovať, pracovať, dokonca uzatvárať manželstvá a mať sex. Stačí si nasadiť špeciálnu masku a rukavice a pripojiť sa. Aj tu fungujú „herné“ levely a zbieranie čarovných predmetov, môžete vlastniť kozmickú loď ako z Hviezdnych vojen alebo obývať vlastnú planétku ako Malý princ.

Halliday pred svojou smrťou do OASISu ukryl poklad – zlaté vajce (na spôsob easter egg). Jeho nálezca po ňom zdedí kompletný majetok v hodnote niekoľkých miliárd a tiež celoživotný obdiv všetkých používateľov OASISu, čo je v podstate, hm, celý svet. Na to, aby ste sa k vajcu dostali, potrebujete získať 3 kľúče a prejsť 3 bránami a ešte niečo – bezchybnú znalosť kultúry 80. rokov, ktorej holdoval aj tvorca hry.

A potom je tu Wade. Obyčajný chudobný chalan žijúci s tetou v prívese na parkovisku a neúnavný pátrač po zlatom vajci. Od smrti Hollidaya a vyhlásenia súťaže už prešlo 5 rokov, počas ktorých sa nikomu nepodarilo získať ani len prvý kľúč. Prvotný fanatizmus opadol, no nie pre Wadea (používa nick Parsifal). Ten chodí cez deň do bezplatnej školy v OASISe a po večeroch trávi čas pozeraním starých seriálov a filmov, a, samozrejme, hraním starých videohier, aby sa mu podarilo rozlúštiť prvú hádanku, ktorá ho dovedie k medenému kľúču.

Asi nebude veľký spojler, ak poviem, že sa mu to naozaj podarilo ako prvému. Od toho momentu sa rozbehne obrovské pátranie, ba čo pátranie, úplny hon na ďalšie kľúče i na neho samého. Nebude chýbať pomoc od priateľov, virtuálna láska i súboj so skupinou zlých šestkárov, ktorí chcú získaním pokladu ovládnuť celý (nielen) virtuálny svet.

Ku knihe mám jedinú výhradu – aby ste si ju 100% užili, potrebujete mať aké-také znalosti popkultúry 80. rokov. Ja som dieťa deväťdesiatych, teda pre mňa mnohé filmy, seriály, hudba a počítačové hry boli úplnou neznámou. Našťastie som si aspoň vedela predstaviť prostredie starých hier (tie sú asi najdôležitejšie). Keďže predpokladám, že cieľovka knihy je hlavne mládež, trochu mi uniká autorov zámer postaviť knihu práve na takejto vzdialenej histórii. Ale nebojte sa, aj bez nej sa dá kniha užiť – ak máte k týmto veciam aspoň nejaký vzťah.

Veľmi oceňujem komplet vymyslený svet OASISu aj s jeho zákutiami, systémom a pravidlami. Zo začiatku trošku viac opisov, aby ste sa zorientovali, ale potom to už išlo svižne. Knihu nedokážem prirovnať k ničomu doteraz napísanému, úplne orientačne ide o dystopické sci-fi fantasy. Inak je to ale originál vo svojom neexistujúcom žánri.

Už teraz sa teším na film (má ho režírovať Steven Spielberg, to bude ešte lepšie ako Marťan!) a horím nedočkavosťou, aby niekto vytvoril naozajstný OASIS. Dúfam len, že svet vtedy nebude také bezútešné miesto ako v Ready Player One.

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/ernest-cline-ready-player-one/

U mňa to bol však obrovský omyl. Kniha ponúka realistickú víziu budúcnosti z roku 2044, kde väčšinu sveta ovláda chudoba a počítačová hra. Pre dystopie som mala vždy slabosť, pretože bolo skvelé vidieť, ako si ľudia predstavujú svet o niekoľko rokov neskôr. Rok 2044 nie je až tak ďaleko a takáto budúcnosť sa môže čoskoro stať realitou. Veď aj nás svet je zväčša ovládaný technológiami. Hlavný hrdina Wade uniká do OASIS-u pred krutou realitou, ktorou je chudobný život u tety, ktorá mu vezme aj to posledné, čo má. Wade sa teda musí skrývať spolu s jeho počítačom a v OASIS-e môže byť konečne šťastný. Wade aj ostatné postavy mi boli nesympatické. Vlastne, nie nesympatické, len som sa do nich nedokázala vžiť. Tí jeho kamoši (mená som už zabudla) sa mi fakt páčili. Celkovo boli postavy skvelo vykreslené, ich konanie a rozmýšľanie realistické a nepochybujem, že ostatní čitatelia sa do nich dokážu vžiť. Zbytočne natlačená tam bola "romantická zápletka", ktorá bola v podstate úplne o ničom. Taká vec sa do tejto knihy proste nehodí. 

Jedinou skutočnou zbraňou v tejto škole boli slová, a preto som sa nimi naučil oháňať. 

Celý princíp OASIS-u bol veľmi zaujímavý. Mohli ste viesť dvojitý život, pretože OASIS nebola len počítačová hra. Bolo to neskutočne fascinujúce. Mohli ste chodiť do školy a naozaj sa učiť, nakupovať, jednoducho ste mohli robiť všetko, čo by ste chceli robiť aj v reálnom živote. A ako bonus tam bol hon za zlatým vajcom, ktoré hráčovi ponúka všetko bohatstvo tvorcu tejto hry. Stačí len nájsť tri kľúče a získať vajce. Týmto nápadom ma autor ohromil, lebo aj napriek tomu, že ľudstvo je už teraz hrozne závislé na hrách a celkovo technológii, bolo toto niečo fakt skvelé aj keď to bolo vlastne zlé. Ale tu to nakoniec neskončilo tak úplne pri tej hre, lebo sa stalo pár zásadných vecí a zrazu z toho bol pomaly boj o život. V knihe sú takisto skvelo zachytené rozdiely medzi ľuďmi - bohatstvo-chudoba, žena-muž... a sú fakt neuveriteľne realistické a viditeľné. Autor v knihe rieši problém, s ktorým sa spoločnosť stretáva už teraz, len o pár rokov neskôr. A nepochybujem, že na tom bude aj naša spoločnosť horšie. Myslím, že veľmi podobne ako v tejto knihe. Neviem, kde bola chyba, že mne sa tá kniha vôbec nepáčila. Možno mi nesadol autorov štýl písania, lebo aj napriek skvelému nápadu, mi to prišlo hrozne nudné, nezáživné a chcela som to zavrieť už po prvých 50-tich stranách. Koniec bol však celkom akčný a napätý, tak aspoň to bolo pre mňa plusom. V priebehu celej knihy som sa však neuveriteľne nudila a jediné, čo som si želala bol koniec. Ani neviete, ako veľmi ma to mrzí, pretože tá kniha vyzerala fakt dobre. 

Môj život nebol taký zlý. Aspoň som si to stále opakoval v márnej snahe odvrátiť pocit nesmiernej osamelosti. 

Nemôžem vám túto knihu odporučiť, keďže mňa samotnú neohúrila, ale objektívne vám môžem povedať, že je to naozaj veľmi dobrý príbeh s podareným spracovaním a fantastickým nápadom a náhľadom do budúcnosti, ktorá nám o chvíľu môže zaklopať na dvere. Myslím, že stojí za to, aby ste jej dali šancu, pretože väčšina čitateľov z toho bola nadšená a ja som len jedna z mála, komu sa to nepáčilo. Ernest Cline prišiel určite s niečím novým a podareným a som si istá, že keď neočaril mňa, tak očarí aspoň vás. Bohužiaľ, hodnotenie je také, aké je. 

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2016/08/ready-player-one-hra-sa-zacina.html

Vítam vás.. no, ehm, po mesiaci, pri novom článku. Je zvláštne písať niečo po takej dlhej dobe, som celkom nervózna, je to ako lyžovať po dvoch rokoch. Viete to, predsa ste však nervózny. 

Takto presne pred tromi týždňami, mi domov prišla kniha Ready Player One, na ktorú som sa tak neskutočne tešila - milujem totiž také staršie hry a celá tá kniha sa niesla v duchu 80.rokov. Dokonca som učinila jeden objav a to zrovna pri utieraní riadu, kedy som našla doma šálku s tématikou 80.rokov. Sranda, nie? Popíjala som si v nej čaj pri čítaní. 

“Whenever I saw the sun, I reminded myself that I was looking at a star. One of over a hundred billion in our galaxy. A galaxy that was just one of billions of other galaxies in the observable universe. This helped me keep things in perspective.” 

Wade Watts alias Parsifal, je milý fajn chlapík, ktorý je posadnutý Jamesom Hallidayom a hľadaním zlatého vajca. Dostala som sa do jeho života, v ktorom sa zo dňa na deň stal slávnym. V celej knihe ide vlastne o to, aby sme zistili, ako on prešiel túto naháňačku za pokladom. Miestami to bolo vzrušujúce, miestami som mala pocit, že zaspávam a miestami som tú knihu naozaj zbožňovala. Ako pravý geek som poznala drvivú väčšinu, o ktorej sa v knihe rozprávalo. 

Aech, Parsifalov najlepší kamarát, mi povahovo viac sadol. Wade bol predsa len taký ten uzavretý chlapík, aj keď veľmi sympatický, čo len doma sedel, hral hry, hral hry, hral hry, venoval sa neustále Almanachu. Aj keď, ja by som robila asi stále to isté keby chcem vyhrať toľké bohatstvo. 

Art3mis. Och. Bože. Ona bola tak božská. Ten jej sarkazmus, inteligencia a poprvýkrát aj súťaživosť, ktorá ma ohúrila, pretože ja neznášam súťaživosť. Páčilo sa mi, aká bola, zo všetkých ju mám najradšej. Za toto, Ernest, ti patrí obrovská vďaka. 

Svet OASIS bol naozaj zaujímavý. Fascinovalo ma, čo dokázal Halliday so svojím najlepším kamarátom vytvoriť, všetky tie konzoly, prístroje, veď čítajte a pochopíte, ako som sa pri tom cítila. Na jednu stranu by som veľmi chcela mať také niečo doma, chcela by som, aby to všetko existovalo. Pretože takú techniku ako mali tam my tu ešte nemáme. Chcela by som ( v hre) držať v ruke meč a cítiť to aj realite, prechádzať po ňom prstami. 

Príbeh bol miestami naozaj nudný, keďže Ernest písal (teda aspoň pre mňa to tak je) priveľmi dlhé opisy. Nudilo ma to, prišlo mi to zbytočné, radšej tam mohol dať nejakú akciu. Niekedy mi to fakt pripadalo, že si všetko šetril len na brány a kľúče a potom na posledný boj. Pretože okrem toho tam len sedel, žiadna akcia, dobrodružstva, nič. A práve to my tam chýbalo, pretože s tým sa dalo veľmi dobre pohrať. 

Ernest Cline písal pútavo, jednoducho, s dlhými opismi, ktoré mi tam šli nesmierne na nervy, rýchlo som sa do knihy začítala. Čo sa mi v poslednej dobe nestáva vždy. 

Obálka knihy je brutálna, to mi musíte uznať. Milujem tú jednoduchosť, ktorá prevláda, žiadne nejaké obrázočky, proste nič, len ten názov, tri kľúče a príšerky. Hotovo, proste bomba. 

Knihu odporúčam skôr pre tých starších čitateľov, ktorí žili v 80.rokoch, poznajú tie hry, hrali ich. Pretože to je taký neskutočne nostalgický pocit dokonca aj pre mňa. A aj keď to nie je možno najlepšia kniha, ktorú som kedy čítala, je super. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2016/07/ready-player-one-hra-sa-zacina-ernest.html