Zavri oči a snívaj

Možno sa teraz pýtate, či patrím k cieľovej skupine čitateľov tejto knihy, odpoveď je nie, ale zvládol som ponorenie do snovej fantázie 16 ročných celkom bez ujmy na svojom svetonázore. Je dobré vedieť, čo sa deje v literárnom svete a tak aj oblasť takmer ešte detskej fantázie môže byť zaujímavá. Sny nás vždy zaujímali, ako a prečo sa nám zjavujú, keď spíme a čo vlastne znamenajú.

Myslím si, že sny človeku vydržia od mladosti až takmer navždy, ale snívanie je skôr doménou mladosti, a hlavne obdobia dospievania. Vtedy snívame aj s otvorenými očami a maľujeme si tak svoju budúcnosť. Každý sen sa však zmení na realitu, alebo sa časom stratí. Táto kniha je tak trochu aj o manipulovaní so snami na "akože" vedeckom základe.

Ak ste si všimli fotku v upútavke tohto článku, nie je to náhoda, že je tam sušienka OREO. Sušienky OREO sú v knihe dôležitým prvkom, skoro ako sami dvaja "snoví" zaľúbenci Alice a Max. Často sa im totiž o týchto sušienkach sníva. Z hlľadiska deja to nemá až taký význam, len to poukazuje na ich reálie, ktorými zrejme stredoškolská mládež v Amerike žije.

K sušienkam patrí aj vplyv filmov, televízie a smartfónov, ktoré sú takmer neoddeliteľnou súčasťou mladej  generácie (a nielen tej) v modernom svete civilizovanej spoločnosti (a nielen tej).

Max a Alice majú od istého času rovnaké sny, aj keď sa vlastne nepoznajú. Po niekoľkých rokoch takéhoto bezstarostného snívania sa stretnú naozaj, v realite a nestačia sa čudovať, že nie sú presne takí ako v ich snoch. To snívanie, teda rovnaké a spoločné ich spája, ale uvedomujú si, že takto to v živote nemôže byť, preto hľadajú príčiny svojho stavu. A dopátrajú sa. Ich vzťah sa zároveň vyvíja aj v realite. Tento, takmer detektívny motív je hlavným lákadlom pre zvedavého čitateľa.

Aby som nezabudol, k ústredným postavám patria aj ďalšie dvojice, a tiež postarší pes Jerry, ktorý občas v spánku "chrápe rovno do úst Alice". Nebudem ďalej rozvíjať rozprávanie o príbehu, aby som prípadného čitateľa nepripravil o pointu. Kto sa však chce dozvedieť viac, nájde stručný opis aj na tejto stránke. Je tam aj čítaná ukážka z knihy.

K štýlu knihy možno povedať len to, že sa mi čítala ľahko, aj keď na svojich 16 rokov už len vzdialene spomínam. Nesadli mi niektoré, podľa mňa nelogické vety ako: "Čoskoro sa vidíme", ale v poslednej kapitole je už správne napísané: "Čoskoro sa uvidíme"... Z prezentovaného myslenia mladých som mal dojem, že skôr je to myslenie a konanie dospeláka. Vyznieva v daných situáciách vážnejšie, ako by som od šestnásťročných očakával. Ale možno je to len môj mylný dojem...

Na záver ešte zopár (pre mňa zaujímavých) voľných citácií:

- Prekvapilo ma, akí sú ... od seba odlišní a zároveň úplne rovnakí.
- A vytiahla náhradný kľúč spopod kvetináča vedľa dverí.
- Zakaždým keď spolu snívame, stávajú sa z nás oficiálni blázni.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/430146/zavri-oci-a-snivaj.html

Obálka sa v podstate drží hesla "Menej je niekedy viac". Všetko je jemne zladené a naozaj je na to radosť pozerať. Keď som ju držala v rukách prvý krát, musela som si ju poriadne obzrieť a vychutnať si tu krásu. Viem, že to veľa ospevujem, ale vážne je krásna. Dúfam, že vám neprekáža, že som začala týmto a ešte sa aj poriadne rozpísala. Sľubujem... už idem hodnotiť :).

Po vytešovaní sa z obálky môj pohľad rýchlo putoval k anotácií. Po jej prečítaní som sa musela schuti uškrnúť takým tým spokojným úsmevom. Téma knihy sny? Sem s tým! Anotácia sľubovala niečo iné a originálne, nuž a to sa mi páčilo. Mnoho kníh je na jedno kopyto, avšak nápadov je využitých toľko, že je obdivuhodné keď niekto dokáže vymyslieť opäť niečo nové. Sny sú mne osobne veľmi blízke. Je to téma, ktorou sa rada zaoberám aj vo svojom voľnom čase a vždy sa poteším, keď sa nejaký autor odhodlá napísať o tom knihu. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Vedela som, že si to musím prečítať.

Popravde aj cez to nadšenie som sa obavám nevyhla. Prečítala som si recenzie, ktoré neboli zrovna nadšené, ale prirodzene som sa nenechala odradiť. Mala som vysoké očakávania? Nepopieram, že to je možné... Preto po rozčítaní knihy prišla akoby ľadová sprcha. Nech som sa akokoľvek snažila, nebavilo ma to. Knihu som stále odkladala a hľadala si hocijaké dôvody aby som od nej mohla odbiehať, alebo som ju vôbec nemusela čítať. Takýmto štýlom to išlo asi prvých 100 strán. Bola som podráždená z toho, že sa neviem začítať, pretože miesto čítania som trávila čas nezmyselne a zbytočne ním márnila. Potom sa to však zlepšilo.

Hneď to bolo o inom. Začalo ma úprimne zaujímať ako sa vyrieši zápletka a ako sa dokážu vysporiadať hlavní hrdinovia. Čím viac sa dej stupňoval, bolo to lepšie a lepšie. Koniec bol vlastne naozaj výborný a mala som radosť, pretože po dočítaní vo mne ostal dobrý pocit. Už som necítila rozčarovanie zo začiatku. A práve preto sa mi kniha tak ťažko hodnotí. Na začiatku to bola bieda, lenže neskôr sa to zlepšilo... výrazne. A tak mi je ľúto dať nízke hodnotenie. Vždy som na knihy mäkká, pretože sa v nich snažím nájsť aspoň niečo pozitívne. 

Postavy sa mi svojim spôsobom páčili, aj keď v mnohých ohľadoch sú zvláštne. Hlavná hrdinka Alice je v podstate fajn. Nemôžem povedať, že by som si ju nejak výrazne obľúbila, alebo že by sa mi dostala pod kožu. Skrátka mi nevadila a fungovalo to. Neliezla mi na nervy, aj keď občas na to príležitosť bola. No koniec koncov ako som už spomínala, bola fajn.

Pri Maxovi je to podobne. Možno, že by som si ho aj dokázala obľúbiť, no vždy keď som ho aj začínala mať rada, tak ma niečim naštval. Týchto dvoch nemilujem, ale mať rada ich mám.

Pri čítaní tejto knižky treba mať otvorenú myseľ a chuť na nové a nepoznané. Nachádza sa tu mnoho nereálnych, divných prvkov, ktoré sú priam nelogické. No keďže ide o sny, tak chápem, že je to snové. Sny nemusia dávať vždy zmysel a pri tejto knihe to vidieť. Nápad je to však naozaj zaujímavý a originálny čo si cením. Nie je to dokonalá kniha. Nájdete v nej zopár klišé prvkov. Čo vám poviem... YA klasika. Ale aj tak je to príjemné a oddychové čítanie. Autorka sa očividne na začiatku potrebovala rozpísať, čo býva často problémom. Koniec koncov knihu hodnotím pozitívne a som rada, že som ju čítala. Neviem, či sadne každému, ale každopádne to aspoň stojí za pokus. A čo vy? Už ste počuli o tejto knižke :)?

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/07/zavri-oci-snivaj-lucy-keating.html