Krvavá hraběnka

Príbeh, ktorý sa odohráva v dvoch časových rovinách a krajinách. V súčasnosti a v roku 1610. V USA, na Slovensku a v Uhorsku. Psychologička Betsy , ktorá je zároveň veľkou obdivovateľkou Junga, má zvláštnu, nekomunikatívnu pacientku – gotičku Daisy. Je jasné, že ukrýva nejaké rodinné tajomstvá a ešte omnoho viac, keďže časom nastane v jej liečbe veľký prielom a ona začne hovoriť a doktorka sa dokonca dozvie o jej podivných stredovekých snoch. V tej dobe sa však záhadne stratí Betsyna mama – historička Grace, ktorá šla na Slovensko. Betsy sa až časom, počas jej hľadania dozvie, že písala knihu o Alžbete Bathoriovej. Jej mamu totiž niekto unesie. Daisy sa začne správať veľmi čudne a trvá na tom, že musí odísť za Betsy, lebo jej hrozí veľké nebezpečenstvo. V príbehu sa na začiatku na malý moment objaví aj Daisina, takisto zvláštna sestra Morgan, ktorá dodá príbehu ďalšie tajomno tým, že vysvitne, že je so svojou sestrou zvláštne spojená, lebo sa im zdá naraz ten istý sen... To však nie je jediná záhada, ktorá ich spája... Zároveň so súčasným príbehom sa rozvíja aj príbeh Alžbety v roku 1610. Zaujímavé je, že oba príbehy sa dejú naraz v rovnaké dni, len rok je iný. Dej sa odohráva počas posledných dvoch mesiacov rokov 1610 a 2010. Krvavá hraběnka je historický román s nadprirodzenými prvkami. Dôležitú úlohu v ňom hrá aj Červená kniha od Carla Gustava Junga a jeho teória o synchronicite. Určite to nie je čítanie pre každého (v zmysle že je tam nadprirodzeno a občas pre niekoho možno trošku horor) a určite je náročné. Treba čítať pozorne a všímať si súvislosti, ktoré sú často dosť mrazivé:) Musím povedať, že na Alžbetu som ja nejakým zvláštnym spôsobom zaťažená. Už dlhé roky o nej veľa čítam a pozerám rôzne dokumenty. Som fascinovaná tým, ako dokážu dejiny doslova „urobiť“ životopis človeka tak, že by ho možno už ani vlastná matka nespoznala:) Historici sa sami nevedia zhodnúť, aká táto žena vlastne bola ale jej krvavá povesť je už tak nabalená a večná, že je ťažké vykoreniť to v ľuďoch. Čím nechcem tvrdiť, že tá povesť nie je pravdivá, len už mám toľko načítané a napozerané, a viem, že štyristo rokov je dosť.... Ale mňa osobne, neviem prečo, táto krvavá teória doslova vytáča:) Nerozumiem tomu, ale je to tak. Napriek tomu musím povedať, že kniha sa mi čítala veľmi dobre. Je pútavá, dej plynie zaujímavo, ale naozaj treba čítať pozorne a všímať si všetko. Záver ma prekvapil, nedalo sa odhadnúť, kam dej povedie. Určite boli veci, ktoré ma v texte iritovali (napr. meno Alžbetinej kuchárky Broňa...nepasovalo mi do stredoveku:) alebo že bratislavský taxikár v 2010 vedel „len trochu“ po anglicky, ako aj mnohí iní – recepčná atď.... ) Ale znova zopakujem, napriek tomu všetkému, keď sa odosobním od toho, že sa mi z tej teórie otvára nožík vo vrecku:) :)tá kniha bola úžasne zaujímavá a neľutujem jej prečítanie. A ešte teraz mi postupne dochádzajú nejaké súvislosti:) A niektoré sú že fúúúha:):)