Liek na smútok, 2. vydanie

Ukážky z knihy

Ferko pozrie na syna. „Vieš, Jakub, chcem ti povedať, že ťa mám veľmi rád. Vždy som ťa mal,“ doloží. Marika prehĺta slzy a Jakub je v tej chvíli pri otcovi. Čupne si pred vozík a položí otcovi hlavu do lona. Ferko ho hladká po vlasoch a pohľadom spočinie na manželke. V Marike sa zastaví dych... číta si v manželových očiach spomienky. Sú ako farebné bublinky zachytávajúce ich spoločné dni, mesiace, roky... Ich zoznámenie, milovanie, svadbu, otehotnenie... narodenie Jakuba a lásku... lásku.
„No,“ odkašle si Marika, „dokončím sviečkovú.“
„Výborne. Už sa na ňu teším. A ja... si zatiaľ trocha oddýchnem.“
„Preveziem ťa do spálne,“ ponúkne sa Jakub.
„Úžasný nápad. Naša posteľ mi už veľmi chýbala,“ podotkne, akoby sa vrátil zo služobnej cesty a nie z miesta, kde čaká na svoj koniec. Len si vypožičal od života šesť hodín...