Kľúč k minulosti

Minulosť nemožno „odfajknúť“, urobiť „deliacu čiaru“, začať „po novom“ – to všetko je len ilúzia. Minulosť vždy presahuje do prítomnosti, prítomnosť do budúcnosti – presne ako políčka filmu vo fotoaparáte, v ktorom nefunguje dobre pretáčanie: časť políčok sa vždy prekrýva. 

Minulosť nemožno „odfajknúť“, urobiť „deliacu čiaru“, začať „po novom“ – to všetko je len ilúzia. 

                                    V tomto príbehu sú políčkami vo fotoaparáte špirálovito prepletené osudy viacerých rodín v odlišných častiach sveta a odlišných režimoch. Deti hľadajú nielen svojich rodičov, ale hlavne odpovede na ich zdanlivo nesprávne životné rozhodnutia a voľby. Bohužiaľ, pravda niekedy spôsobí obrovský kráter v srdci, ale zároveň lieči. Prebodnuté srdce sa nedá úplne zreparovať, ale sprievodné bolesti sa dajú zmierniť aspoň šancou, napraviť napáchané omyly a škody. Naopak,  ak je kľúč priveľmi zalomený, oprava v žiadnom prípade nie je možná. Vtedy vám chyby z minulosti budú neustále dýchať na krk a mátať vás do konca života. 

Prebodnuté srdce sa nedá úplne zreparovať, ale sprievodné bolesti sa dajú zmierniť aspoň šancou, napraviť napáchané omyly a škody.

Kniha Kľúč k minulosti ponúka celú plejádu tak rozdielnych charakterov, až sa vám na začiatku z toho zakrúti hlava. Budete mať na výber medzi „matkami roka”, obetavými ženami, komunistickými udavačmi či deťmi, ktoré si vďaka rodičom nedokážu nájsť svoje miesto na Zemi. Spočiatku nebudete mať ani len páru o tom, kto, kde, s kým a prečo. Odporúčam si vytvoriť mapku vzťahov, lebo inak to budú otázky typu: Je Dina môjho otca koňa dcéra? Nemajte obavy, príbeh sa krásne rozpletie na samom konci. 

Kniha Kľúč k minulosti ponúka celú plejádu tak rozdielnych charakterov, až sa vám na začiatku z toho zakrúti hlava.

Ďalším mätúcim bodom už aj tak zamotaného labyrintu je retrospektívne striedanie rôznych rokov a aj miest na svete. Najprv pocestujete prstom po mape do Frankfurtu do roku 1938 a o dve strany ďalej už ležíte na písmenách mesta Ramat Gane v marci 1960. Autorka knihy Jana Shemesh to urobila schválne. Vďaka podrobnej retrospektíve sa vám mozgové bunky budú pomaly ukladať do správneho poradia. Začnete chápať prečo bolo pre Dinu podstatnejšie dokonalé telo ako jej syn alebo prečo Inbalin otec podrazil svojho najlepšieho priateľa.

„Dina prvýkrát v živote pred svojím synom a vlastne pred celým svetom naplno prehovorila o svojej matke. Že sa kurvila, to bola jej vec. No ona ich aj zanedbávala. Celé dni myslela na tých svojich gigolov, vykrúcala sa pred zrkadlom a potom hrala dobrú pred otcom, aby nevzbudila podozrenie. V takom živote nebolo miesto pre deti.“

„Inbal, ktorú si nikto nevšímal, sa pobrala do svojej izby. Sadla si na zem, chrbtom podopierala dvere a plakala tiež. Nevedela vlastne prečo, ale plač otca bol tak silný, že by rozdrvil aj kameň.“

Je nanajvýš chválihodné, ako sa autorka popasovala s bohatosťou príbehov na tak malom priestore. Knižka nepatrí k dielam, pod ťarchou ktorých sa vám zrúti celá polička. Na pomerne malom rozsahu tečú životy jednotlivých postáv plynulo, bez zbytočných podrobností a nepodstatných maličkostí. Dielo je rozdelené na prológ, tri časti a epilóg. Medzi nimi nájdeme formou denníka vykreslené osudy našich protagonistov. Spisovateľka zakomponovala na prvý pohľad zbytočne veľa foriem, režimov, komplikovaných vzťahov, krajín a ich zvykov do jednej útlej väzby. V jej prípade ide len o veľké plus.

Román Kľúč k minulosti by som odporučila vodivým, polovodivým a aj nevodivým čitárom, čiže de facto všetkým. Náročný knihomoľ odcení bohatosť formy, kompozície a štýlu. Rekreační čitatelia dostanú priestor pre porovnanie svojich vlastných trápení s tými, ktoré prežívajú postavy tejto knihy. Román je všeobecným vykreslením toho, že nič nie je dokonalé. Všade sú problémy, avšak niektoré z nich naberajú podstatne väčší rozmer a hĺbku.

Recenzoval: Nikol Karasová
http://www.citaj.to/index.php/recenzie/recenzie-knih/item/1378-k%C4%BE%C3%BA%C4%8D-k-minulosti