Bod zlomu

Obsah knihy: Bod zlomu

Kniha Bod zlomu je životopisom veľmi jednoduchej myšlienky. Podľa nej vznik módnych trendov, nástup a pokles kriminality, premena neznámych kníh na bestsellery, nárast fajčenia medzi dospievajúcou mládežou, fenomén šírenia informácií ústnym podaním alebo akýkoľvek počet iných záhadných zmien, ktorými sa vyznačuje každodenný život, najlepšie pochopíme, ak ich budeme považovať za epidémie. Myšlienky, výrobky, správy aj spôsoby správania sa šíria rovnako ako vírusy. A dramatický moment v epidémii, keď sa všetko môže naraz zmeniť, je bod zlomu.
Autor nás zoberie do Baltimoru, aby sme sa poučili z tamojšej epidémie syfilisu. Predstaví nám tri fascinujúce typy ľudí, ktorých nazýva maveni, spájatelia a predavači. Hrajú zásadnú úlohu v epidémiách šíriacich sa ústnym podaním a diktujú náš vkus, trendy a módu. Vezme nás do štúdií detských televíznych programov Sesame Street (Sezamová ulica) a Blue´s Clues (Blueine stopy) i do fascinujúceho sveta muža, ktorý pomohol založiť Columbia Record Club. Tu preskúmame, ako zostavovať správy, aby mali čo najväčší vplyv na príjemcov. Navštívime high-tech spoločnosť v Delaware a zistíme, ako bod zlomu riadi život skupín, a newyorské metro, aby sme pochopili, ako sa tam podarilo zastaviť epidémiu kriminality.
Zmyslom tohto všetkého je nájsť odpoveď na dve jednoduché otázky tvoriace podstatu toho, čo by sme radi dokázali ako vychovávatelia, rodičia, pracovníci marketingu, obchodníci a zákonodarcovia: Prečo niektoré myšlienky, spôsoby správania alebo výrobky naštartujú epidémie a iné nie? A čo máme urobiť, aby sme sami naštartovali a riadili vlastné pozitívne epidémie?

Z anglického originálu The Tipping Point (Back Bay Books, Little, Brown and Company, New York) preložila Anna Sedlačková.

Ukážky z knihy

Každý, kto už bol niekedy v kine, vie, že počet divákov má veľký vplyv na to, aký dobrý sa nám film zdá. Komédie nie sú nikdy vtipnejšie a trilery nikdy napínavejšie než v preplnenom kine. Psychológovia nám hovoria to isté: keď ľudí požiadame, aby o niečom vypovedali alebo prijali rozhodnutia v skupine, dospejú k celkom odlišným záverom než v situácii, keď tie isté otázky majú zodpovedať iba oni sami. Keď sme časťou skupiny, podliehame tlaku ostatných, sociálnych noriem a ďalších rozmanitých vplyvov, ktoré môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri tom, či sa dáme vtiahnuť do vznikajúcej epidémie.
Zamýšľali ste sa napríklad niekedy nad tým, ako vznikajú náboženské hnutia? Zvyčajne si myslíme, že sú produktom nadmieru charizmatických hlásateľov evanjelia, ľudí ako apoštol Pavol, Billy Graham alebo Brigham Young. Ale šírenie novej, nákazlivej ideológie súvisí aj so šikovným využitím sily skupiny. Napríklad koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa v Anglicku a Severnej Amerike stalo epidémiou metodistické hnutie, ktoré v Spojených štátoch v 80. rokoch 18. storočia prerástlo v priebehu piatich alebo šiestich rokov z 20 000 na 90 000 stúpencov. Zakladateľ metodizmu John Wesley však vôbec nebol najcharizmatickejším kazateľom svojej doby. Táto česť patrí Georgeovi Whitfieldovi, kazateľovi s takou silou a charizmou, že, ako sa traduje, raz vymámil príspevok päť libier od Benjamina Franklina, ktorý bol, ako vieme, všetko možné len nie návštevníkom bohoslužieb. Wesley nebol ani veľký teológ v duchu tradície Jána Kalvína alebo Martina Luthera. Mal však mimoriadne organizačné schopnosti.