bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka Neprehliadnite
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







V Írsku prší inak

Vydavateľ: Hladohlas (HLADOHLAS GROUP, s.r.o.)
Jazyk: slovenský
Formát:Kniha
Počet strán:128
Poradie vydania:1.
Na sklade 
Informácie o dostupnosti

Posledná zmena: 28.03.2024 02:45

Lepšia cena: 7,55 € (vrátane DPH)
Vaša cena: 7,73 € (vrátane DPH)
Bežná cena:8,99 €
Ušetríte: 1,26 € (zľava 14%)
Lepšia cena
Ďalšie podoby titulu:
Formát: E-KNIHA
cena od: 4,90 €
  • Informuj priateľa

Obsah knihy: V Írsku prší inak

Silne emocionálny príbeh ženy, ktorá v návale pnutia života ukončila všetko "slovenské" a v znamení hesla, že zmena je nádej, sa vybrala do Írska zarobiť, ale hlavne nájsť samu seba. Typický žensky napísaný román autorky z Košíc rozpráva o všetkom čo ju stretlo a neminulo na jej životnej púti sebapoznávania - láska k zadanému mužovi, potrat, všemožné druhy citového upírstva a príkoria zo strany zamestnávateľov. Autorka pútavo približuje typický írsky naturel, ako aj drsnú írsku prírodu a formou autobiografického vyznania s hlbokým citom popisuje, ako sa s ním ona i jej slovenské kamarátky popasovali. S témou sa vysporiadava z hĺbky milujúcej duše, uvedomujúc si pritom, že často upadá do tragikomickej polohy. Dokáže sa v ďalekom upršanom a zelenom Írsku vymaniť z metastáz zakázanej lásky, kvôli ktorej opustila domov?

O autorovi: Števa Opremčáková je jednou z tých, ktorá odmieta žiť opatrne a s dôsledkami životných sált sa vysporiadava rovnako kaskadérsky. Bola autorkou projektu azylového domu pre bezdomovcov a potom aj sociálnej kliniky pre týrané matky s deťmi. Tieto projekty navzdory odporcom, za podpory pražskej Armády spásy a Nadácie dobrej vôle Oľgy Havlovej, uviedla v Košiciach aj odvážne do života.

Detaily o knihe

Názov: V Írsku prší inak

Objednávací kód NA324335

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

super (Erika Jarkovská, 12.8.2013) Odpovedať

vrelo odporúčam
Veľmi pekný príbeh ženy, napísaný zrozumiteľným jazykom, bez zbytočných "sladkostí, okrás a kudrliniek", ako aj bez zbytočných ružových okuliarov. Mohol sa stať nejednej z nás a predsa nie je až taký obyčajný - úsmevný, aj emocionálny, od prvej strany po poslednú ma sprevádzala buď radosť alebo slzy. Ďakujem Števke za to, že mi sprostredkovala kúsok svojho srdca a duše a že som ju vďaka tomuto odhaleniu mohla trochu viac spoznať.

skvelá a pravdivá (Andrea Dovalovská, 28.3.2013) Odpovedať

vrelo odporúčam
Knihu môžem len odporúčať, je skvelá, prečítala som ju za tri hodinky. Autorka opisuje svoje vlastné skúsenosti s prácou opatrovateľky v zahraničí a všetko čo to obnáša. Kvôli sklamaniu tu na Slovensku si zvolila takúto cestu s nádejou, že bude lepšie. Avšak práca, ktorú získa je veľmi náročná ako psychicky tak aj fyzicky. Páči sa mi, že ide o reálne zážitky a opis života mnohých opatrovateliek, ktoré dnes odchádzajú zo Slovenska za prácou do zahraničia. Mnohí ľudia si ale myslia, že ide o prácu jednoduchú a za veľké peniaze, čo ale väčšinou nie je pravda a vidím aj osobne na mojich známych ako takáto práca vyčerpáva silu z človeka. Príbeh ale opisuje aj ďalšie zážitky zo života autorky, ukazuje silu jej osobnosti a ako sa dokáže vyrovnať zo všetkým pozitívnym aj negatívnym, čo jej život prinesie.

cakala som viac (Radomira, 11.3.2013) Odpovedať

príjemné čítanie
no a tak dalo sa, ale cakala som omnoho putavejsi pribeh, taka oddychovka.dovod preco som si ju kupila bol, ze zijem v irsku :)

malá knižka s veľkým príbehom (Danka, 6.5.2012) Odpovedať

vrelo odporúčam
Vynikajúca kniha.Veľmi ma prekvapilo,že taká útla knižka môže skrývať veľký príbeh plný skutočných zážitkov.Príbeh sa mi veľmi veľmi páčil,s autorkou som prežívala každý jeden deň,každé jedno trápenie,bolesť zo sklamania v láske,to,že sa musela vzdať dieťaťa..o to krajšie a veselšie sa čítali časti,v ktorých zažívala radosť,lásku a spokojnosť.Skvelým štýlom popísala ako sa žije au-pairkám,ako si vytvárajú vzťahy k ľuďom, o ktorých sa starajú,že reči o tom,ako sa im vonku perfektne žije a jednoducho zarába sú často len ilúzie tých,čo nezažili.Čím všetkým si musela prejsť,čo všetko musela zvládnuť - áno,bola to jej voľba ale bolo cítiť že má k Írsku vytvorené puto,ktoré ju nútilo vždy sa vrátiť.Knižku jednoznačne odporúčam,pre mňa je to malá knižočka s obrovským príbehom.

silné (Lucia M., 23.2.2012) Odpovedať

vrelo odporúčam
Veľmi osobne napísaný príbeh ženy, ktorá pre zápletku so ženatým mužom odchádza nájsť prácu, pokoj v duši a samú seba do ďalekej krajiny. Veľmi reálne tam popisuje život ľudí, pracujúcich pre vyššiu spoločnosť, ktorý síce majú veľké majetky, ale väčšinou aj rozvrátené rodiny a vzájomné vzťahy. Charakter jednotlivých ľudí je popísaný veľmi verne, občas som mala pocit, akoby som tam bola s ňou a prežívala jej trpké chvíle.Veľmi smutný, ale reálny záver dodáva celému dielku veľmi silný charakter. Jedna z najlepších kníh, aké som doteraz čítala, určite stojí za to.

K mojím obľúbeným patrí aj táto kniha (Hedka, 21.2.2012) Odpovedať

vrelo odporúčam
Túto knihu vrelo odporúčam, pretože je napísaná veľmi reálne, a ja som ju nepustila z rúk,kým som ju nedočítala...prekrásny príbeh dvoch ľudí, aj napriek generačným rozdielom, príbeh vo mne vyvolal silné emócie,veľmi dojímavý záver.

srdcovka (Jana, 30.1.2012) Odpovedať

vrelo odporúčam
Kniha napísaná s citom ale aj trpkosťou, reálne opísaný život opatrovateľky v Irsku, kniha ma od prvých strán chytila za dušičku a prečítala som ju na jeden šup, doporučujem každému, kto sa na takúto prácu chystá, nech vie, že to nie sú vždy ľahko zarobené peniaze, ale aj bolesť, odriekanie a ťažké chvíle...

Skvelé čítanie (Michaela Hajduková, 28.11.2011) Odpovedať

vrelo odporúčam
Veľmi dobrý príbeh, hlavne preto,lebo autorka opisovala situácie veľmi živo, reálne, opisovala to, čo sa stalo. Príbeh sám o sebe je silný, štýl písania veľmi zaujímavý, človek má pocit, že je tam a prežíva spolu autorkou všetky situácie, ktoré u neho musia vyvolať emócie.
Všetky komentáre (8)

Pridajte svoj komentár


(nebude zverejnený)
Koľko je dva krát jeden?

V odpovedi prosím používajte iba číslice.

Ukážky z knihy

Zazvonil telefón. Na displeji svietilo jeho meno. Ani po druhom zvonení som nebola pripravená zdvihnúť. Napriek tomu som rýchlo stlačila zelené tlačidlo, aby to náhodou nevzdal.
- Haló? - prehovorila som so sebaistotou, ktorá sa mi do hlasu nagenerovala atómovou rýchlosťou. Zavolal predsa on mne.
- Ahoj, Števa. Ešte si tu? - z jeho hlasu bolo zrejmé, že toto chcel urobiť celé dva týždne.
- Áno, ale už pozajtra odchádzam. Som rada, že ťa počujem, - opatrne som volila slová, aby som ho nevystrašila. Len pokoj, on zavolal mne, opakovala som si v duchu.
- Vieš, rád by som ťa videl. Keď si mi minule volala, bolo to také citové. - Máš čas? - spýtal sa s nádejou v hlase.
- Ale áno, mám. Prídeš sem, alebo...
- Hej. Myslel som, že u teba to bude fajn. Čo tak dnes cez obed.
- Super. Som doma. Ale máme novú bránu. Prezvoň mi, keď budeš tu, - súhlasila som sebavedomo, no myšlienky sa mi rozutekali na všetky smery. Čo teraz? Kufor som vtlačila do špajze, na vlasy som si úchytkom nastriekala sprej s leskom, obliekla si nové rifle a push-up podprsenku. Veľkú košeľu som vymenila za ružové priliehavé tričko a bolo to. Kým mi došlo, čo sa práve stalo a čo sa nebodaj bude diať, zazvonil telefón znova. Môj Pán Úžasný stál pri bráne.
- Ahoj, - povedal, no nepozrel na mňa. Len jeho scvrknutá brada naznačovala, ako sa usiluje zmeniť skutočný výraz tváre. Pozorne som ho sledovala, aby som všetko, čo poviem a urobím, prispôsobila pohnútkam, ktoré ho ku mne priviedli. Nedokázala som si predstaviť, ako som mohla zabudnúť na jeho ohryzok na krku a na tie večne tmavošedé kruhy pod očami. Do tváre sa mi pozrel až v bezpečí kresla, do ktorého sa zvalil.
- Dáš si kávu?
Stála som nad ním a odrazu som pocítila prevahu. Vzdychol si, vstal a pomaly ku mne pristúpil. Naklonil sa ku mne a veľmi pomaly, ako keby mi dával čas na únik, ma objal. Môj nos sa ocitol pod jeho uchom a jeho vôňa zasiahla môj mozog ako déja vu toho najúžasnejšieho, čo som kedy prežila.
- Nemohol som ťa nechať odísť. Keby som mohol... keby si vedela...
Bolo mi jedno, čo povie, len nech ma neprestane držať v náručí.
- Ja som nechcel...
Čo nechcel a čo chcel? Odsunula som ho natoľko, aby som sa mohla nadýchnuť, a oduševnene som povedala:
- Do riti, keď príroda nechce, aby sme boli monogamní, tak prečo chce, aby sme boli žiarliví?
Naspäť si ma už neprivinul. Namiesto toho si sadol a rozhliadol sa po izbe.
Bolo zjavné, že všetky predmety mu pripomínali chvíle vášne, no aj to, čo cítil po nich. Podišla som k nemu, ponúkajúc mu možnosť dotknúť sa ma.
Chytil mi ruky a pevne ich zovrel.
- Ty vieš, že ťa milujem, nikdy som neprestal, ale vieš...
Odrazu vstal, pohladil ma po ramene a so zvesenými plecami zamieril k dverám. Nič viac nepovedal, len stlačil kľučku a vyšiel von. Moja sebaistota sa rozplynula a všetko bolo úplne iné ako pred hodinou...

...

Sestrička na centrálnom príjme prehodila niekoľko strán v hrubej knižke a ohrýzajúc pero povedala:
- No tak dobre, dáme vás na termín. Vyhovuje vám sedemnásteho budúci mesiac?

- Čože? Sestrička, ja musím byť o dva dni v Írsku. Myslela som, že ma vezmete ešte dnes. Nič som nejedla. Mám pri sebe všetko, čo potrebujem.
S týmto som nepočítala.
- Ale kdeže dnes. Plán operácií je uzavretý. Viete čo? Skočte za lekárom na oddelenie. Možno vás zaradí mimo operačný plán, - navrhla mi.
- Ďakujem aspoň za radu.
"To zvládnem", pomyslela som si. "koľko mám pri sebe peňazí? Mám viac než sto eur. To by mohlo stačiť" A stačilo. S mladým lekárom som sa dohodla, ž prídem na druhý deň ráno pred siedmou a vezme ma ako prvú.
"Milujem korupciu," pomyslela som si v duchu a víťazoslávne sa usmiala.
Domov som sa vrátila vytešená a otvorila som si fľašu s orieškovým likérom, ktorý mám rada. No a čo, môžem sa aj opiť Keď som dopíjala druhý pohár, zazvonil mi mobil. No, kto už len môže vedieť ž som na Slovensku? Bol to on.
-No ahoj, miláčik, -ozvala som sa sarkasticky.
-Ja ti nedovolí zabiť naše dieťa. Si doma? -spustil na mňa.
-Tak ty mi nedovolíš zabiť naše dieťatko. Aké dojímavé Ty si taký dobrý a ja zabíjam deti. No fuj... -smiala som sa pripito a provokatívne som mu
odpovedala:
-Áno, som doma. Prídeš ma navštíviť?
O chvíľu už zvonil pri dverách. Keď som ho zbadala, uvedomila som si, že mi nikdy nič nepriniesol. Ani teraz nie. Postavil sa do dverí ako niekto, kto sa rozhodol robiť správne veci.
-Teraz počúvaj ty, -začal, -ráno som povedal žene, že čakám dieťa s inou ženou a že od nej odchádzam. Môžem sa k tebe nasťahovať? Ona mi to neodpustí A prečo by aj mala. A dcéra ma pochopí. Aj ja som pochopil môjho otca, keď odišiel od mamy. Teraz už nie sme dvaja. Sme traja. Sme rodina, -odriekal dojatý sám sebou.
Čo by som bola dala za to, keby sa pre mňa rozhodol vtedy, keď nad ním nevisel Damoklov meč manželkinho hnevu.
-A teraz počúvaj ty, -ozvala som sa konečne rozhodne, -neplánovali sme to a ani sme to nechceli. Tam sú papiere na výškrab. Budeme sa snažiť na to zabudnúť akoby sa to nikdy nestalo. Neverím, že od nej odídeš. Nemáš na to.
Je ti to jasné?
Vo vrecku mu zazvonil mobil.
-To je moja mama, -povedal priškrtene.
Videla som, ako sa mi rúca pred očami. Odišiel do spálne, sadol si na posteľ a celý sa scvrkol.
-Mami, ale ja sa nechcem rozvádzať, lenže ona mi to neodpustí.. no tak čo mám robiť.. -hovoril zúfalo do telefónu a nakoniec dodal:
- Dobre, prídem po teba.
Keď sa ku mne vrátil, jeho odhodlanie vyprchalo.
- Volala mama. Manželka s ňou už hovorila. Chce, aby sme šli za ňou spolu.
Potom sa ti ozvem.
Keď odo mňa odchádzal, jeho sako mu vpredu viselo oveľa viac ako obvykle a jeho nohavice boli na zadku ešte prázdnejšie. V ten deň sa už neozval a neozval sa ani na druhý, ani na tretí...

Knihy

Výber žánrov

Beletria pre dospelých

Cestovanie, mapy

Česká literatúra

Deti do 10 rokov

Deti nad 10 rokov

Fond na podporu umenia

Jazyky, vzdelanie

Literatúra faktu

Odborná literatúra

Populárne náučná pre dospelých

Slovenská literatúra


Darčekové predmety a ostatné

Hovorené slovo

Hudobné CD

Knihy na počúvanie

Počítačové hry a aplikácie

DVD



x