Po otřesech

Väčšinou sa stretávam so samými negatívnymi ohlasmi na túto Murakamiho zbierku poviedok a myslím si, že hlavná príčina spočíva v nepochopení, čo je veľká škoda. Po otrěsech nie je kvalitou o nič horšia ako napríklad Nórske drevo. Opäť, tak ako v každej jednej Murakamiho knihe, aj týchto šesť poviedok predstavuje akúsi sondu do zraniteľnej ľudskej duše, pričom "otrasy" tu treba chápať ako metaforu, ide o duševné otrasy = zemetrasenie duše. Každodenné problémy, osobné prehry, životné traumy, to všetko sa v nás hromadí, až jedného dňa príde moment, kedy už ďalej nevládzeme. Stačí celkom bezvýznamný podnet a nastane výbuch, katastrofa. A je len na nás ako sa s tým všetkým vyrovnáme, či dokážeme žiť ďalej, alebo nie. Tak ako sa po zemetrasení stavajú nové budovy, obnovuje sa infraštruktúra, vysádza sa nové rastlinstvo, presne tak má každý človek šancu na nový začiatok. Každá z postáv v jednotlivých poviedkach sa so svojím zemetrasením popasovala po svojom, niekomu zostal v duši ešte väčší zmätok, niekto našiel čo hľadal, alebo sa aspoň odhodlal na krok vpred. Z poviedok ma najviac zaujala Thailand. Blízka mi bola aj Džunko z poviedky Krajina s žehličkou: "Když já ještě nikdy nepřemejšlela, jak asi umřu. To si vůbec nedokážu představit. Když vlastně doteď nevím ani to, jak bych měla žít..."

Dej týchto kratších literárnych útvarov sa odohráva medzi dvoma nešťastiami v Japonsku v roku 1995. Tými katastrofami bolo zemetrasenie v Kóbe a teroristický útok uskutočnený náboženskou sektou Óm šinrikjó. Murakamiho poviedky sú tak istou reflexiou na tieto udalosti, prostredníctvom ktorých sa autor vyrovnáva s tými japonskými národnými tragédiami. Do textu sa premieta autorova frustrácia z nepochopiteľného terorizmu. Hľadá vysvetlenie, ktoré akoby nachádzal v duchovnom prázdne. Murakamiho texty zachytávajú osudy ľudí, ktorí síce neboli priamymi účastníkmi nešťastných udalostí, no napriek tomu ich vnútorný duchovný svet nesie známky poznačenia katastrofou. Spoločnou charakteristikou všetkých postáv je citeľná osamotenosť. Samotu si však Murakamiho poviedkoví hrdinovia vyberajú dobrovoľne. Sú akoby na úteku alebo na ceste hľadania a tápania. Niektorí utekajú pred láskou, iní naopak lásku hľadajú. Opúšťajú alebo sú opúšťaní, pátrajú alebo sú hľadaní, bojujú sami za seba a niekedy aj proti sebe.