Bratrstvo neohrožených - 2. vydání

Očarujúca, strhujúca, poučná a pútavá – taká je kniha s názvom Bratstvo Neohrozených od historika a spisovateľa menom Stephen E. Ambrose. Kniha popisuje život jednotlivých členov ale i celej skupiny Roty E 506. pluku 101. vzdušnej výsadkovej divízie ktorá si za 3 roky od svojho vzniku až po jej rozpustenie prešla rôznymi akciami. Od počiatočného drsného výcviku pod vedením prísneho Sobela, kde mladí chlapci začali dospievať, cez prvý zoskok v Normandii nasledovaný útočnou akciou v jadre Carentanu, po ďalšiu známu operáciu Market Garden či defenzívu v Ardenách a už ako muži (v podstate vo svojich 23 rokoch) útočiaci na Hitlerove Orlie hniezdo. Musím priznať, že som mal túto knihu vo Whisliste približne 7 rokov a čakal som na ten správny čas, kedy si ju zakúpiť a prečítať. No a práve koncom leta tento čas nastal a spravil som dobre. Mal som mierne obavy z toho, či ma kniha nebude nudiť, či nebude príliš obšírne popísaná úplnými banalitami ale opak bol pravdou. Kniha ma od samého začiatku uchvátila a chytila za srdce, nevedel som od nej odtrhnúť zrak a čítal som ju kdekoľvek sa dalo, dokonca aj v práci. Popri čítaní som si vyhľadával na google mapách miesta v ktorých dej prebiehal – kým som v knihe čítal udalosti a miesta staré 80 rokov, na mapkách som pozoroval presne tie miesta zo súčasnosti a aj napriek tomu, že sa z niekoľko tisícových miest stali desať či snáď sto-tísicové mestá, vedel som si živo predstaviť, ako to pred tými 80 rokmi vypadalo. Navyše aj po toľkých rokoch je na jednotlivých miestach stále badať pozostatky tejto hrôzostrašnej vojny – či už schátrané betónové bunkre na pláži UTAH v Normandii, zákopové jamy vykopané Americkými výsadkármi v lesoch pri Bastogne až po zborené mosty v Nemeckom Dormagene. Jednoducho história vojny na nás číha stále a nie len v myšlienkach – ale aj v realite, stačí sa len rozhliadať vôkol seba. Už dlhšiu dobu som si chcel pozrieť aj seriál s rovnakým názvom – no chcel som si to naplánovať spolu s knihou. Chcel som popri knihe sledovať aj jednotlivé diely seriálu, ako moc sa medzi sebou líšia. Aj napriek tomu, že seriál je skvelo spracovaný, postavy skvelo zahrané a jednotlivé efekty taktiež úžasné, kniha ma bavila a zaujala omnoho viac. Kým seriál ponúkne divákovi vizuálny zážitok, nemôže mu dať však tak podrobný opis udalostí a tak podrobný opis udalostí, ktoré táto rota zažila. Veľmi veľa častí ktoré v knihe považujem za dôležité či zaujímavé jednoducho v seriály neboli. Preto odporúčam každému kto vzhliadol seriál – si knihu zakúpiť čím skôr a prečítať si ju. Kniha je teda úžasná, chválim spracovanie, štýl a v podstate čo najpodrobnejšie faktograficky spracované udalosti na ktorých si dal autor záležať. Počas čítania som si pripadal ako jeden člen Roty, prežíval som s nimi každú jednu akciu ako keby som sa na nej zúčastnil priamo s nimi, pred tými 80 rokmi. Na druhú stranu je ale môj názor taký, že autor sa snaží určité veci viac prikrášliť a zveľadiť, ako v skutočnosti boli. Nie som historik a zaujímam sa o 2WW len okrajovo, ale všimol som si, že keď išlo o rabovanie, kradnutie či alkoholické pitky, autor to u Amerických vojakov zľahčuje. Ako aj on sám píše – toto všetko síce robili aj Američania, ale nie tak kruto a nie v takom množstve ako iné strany – nuž, to je porovnanie, ako keby človek zabil druhého človeka guľometom a nie pištoľou. Zločin je zločin a aj napriek tomu, že bola iná doba, napätie a nervy v tom určite zohrali veľkú roľu, Americkí vojaci boli vo svojej podstate rovnakí, ako Sovietski, Nemeckí či Japonskí vojaci – páchali zlo, rabovali, kradli, privlastňovali si cudzie veci a zabíjali (nemyslím tým vojakov, ale civilistov) keď vôbec nemuseli. Chápem že autorove dielo je predovšetkým o tom pevnom jadre Roty E – vychovaných na Currahee – a zvyšok je len akýsi doplnok, ale autor obhajuje v knihe všetkých vojakov tvoriacich 101. výsadkovú. Veľmi často spomína disciplinovanosť, tvrdý výcvik, odhodlanosť a mnohé ďalšie prednosti tejto jednotky. Ako tak však čítam, mnoho vojakov bolo zabitých úplne zbytočne – či už to bolo alkoholovými pitkami a následnými nehodami, prechádzaním sa po bojisku (kvôli nemeckej pištoľke) kde dopadali delostrelecké granáty či číhali Nemeckí snajperi a mnoho ďalších úplne zbytočných, banálnych a absurdných vecí, pri ktorých zahynulo mnoho vojakov úplne ale úplne zbytočne. Z knihy by som vedel nájsť veľa takých protikladov, ale to sa pri tak blízkom vzťahu medzi spisovateľom a jednotlivými členmi tejto jednotky – aj dalo očakávať. Celkovo z mám z knihy dojem, že aj keď sa u Vojakov našlo pár šikovných taktikov (vojakov), armáda bola neinformovaná, zle vyzbrojená, neskúsená, amatérska a keď išlo do tuhého, tak aj nedisciplinovaná, zmätená a „splašená“. Čo sa týka chýb, našiel som (aspoň myslím že ide o chybu) v knihe iba jednu prekladateľskú a to konkrétne zle napísaný dátum (mesiac) v Českom vydaní medzi jednotlivými kapitolami – 6. kapitola Carentan bola časovo od 7. června do 12. července 1944 a už 7. kapitola bola od 13. června do 16. září. V 6. kapitole to malo byť zrejme 7. června do 12. června (a nie července). Nič to nemení na tom, že kniha bola jedna z tých, ktoré som nechcel prestať čítať a ten koniec – v podstate spomienkový, nostalgický to ma dojalo najviac. Jednotlivé osudy vojakov, ktorí prežili - vo mne budú vyvolávať dlhodobé myšlienkové pochody. Bolo mi cťou Rota E – byť aspoň takto čitateľsky s Vami spojený.