bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka Neprehliadnite
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Ja som tu len mačka

Vydavateľ: Perfekt (PERFEKT, a.s.)
Jazyk: slovenský
Formát:Kniha
Poradie vydania:1.
Nie je na sklade. 
Informácie o dostupnosti

Posledná zmena: 29.03.2024 02:57

Ďalšie podoby titulu:
Formát: E-KNIHA
cena od: 4,50 €
  • Informuj priateľa

Obsah knihy: Ja som tu len mačka

Mačka Ilsebill žije v päťčlennej rodine. Jej pozíciu ohrozuje pes, druhý domáci miláčik, a ešte aj bábätko. Ilsebill veselo rozpráva o strastiach svojho citového života, vysvetľuje prečo je najdôležitejšie jedlo a odvráti pohromu, že by musela počas rodinnej dovolenky žiť dočasne v domove pre mačky.
Kniha je ilustrovaná čiernobielymi mačacími portrétmi Hildegard Müller.
Kniha je určená čitateľom od desať rokov. Text však osloví aj dospelú čitateľskú obec, potešia sa jej milovníci mačiek a domácich zvierať, ale aj všetci milovníci dobrej literatúry.
Keď skvelá nemecká autorka napísala knihu Ja som tu len mačka, záujem čitateľov bol taký veľký, že podnietil vydavateľa založiť novú edíciu. Postupne v nej vyšli knihy Ja som tu len pes (2011), Ja som tu len škrečok (2014) a Ja som tu len poník (2015).

preklad: Ján Jambor

Detaily o knihe

Názov: Ja som tu len mačka

Originálny názov: Ich bin hier bloß die Katze

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

Knihu ešte nikto nekomentoval, budete prvý.

Pridajte svoj komentár


(nebude zverejnený)
Koľko nôh má mačka?

V odpovedi prosím používajte iba číslice.

Ukážky z knihy

Máme psa.

Človek sa môže v duchu pýtať, či treba mať psa. No mamina a ocino si takéto otázky nekladú. A keby to urobili, bola by som určite posledná, ktorej by sa to spýtali. Preto máme psa. Ľudia to takto vravia. No nie je to pravda. Vlastne som mala povedať, že psa má moja rodina. Jedného dňa ho mamina priniesla dnu na rukách a položila na koberec. Ňuchal. Všetci boli od radosti úplne bez seba. Mamina a ocino sa uprene dívali na to klbko srsti a gúľali očami. Obaja chalani sa začali biť, aby sa rozhodlo, kto psa môže zobrať na ruky ako prvý. To mi stačilo. Potichu som
odišla z domu.
Milá čitateľka či milý čitateľ, veď viete, ako to chodí: odídete z domu, vyhladnete, bolia Vás nohy, nikto sa Vám neprihovorí a vo voľnom výbehu ani mäkkú posteľ len tak ľahko nenájdete. Skrátka, v nasledujúci deň som sa vrátila a ten pes tam ešte vždy bol. Dlho som si želala, aby ho znova odniesli tam, odkiaľ ho priniesli.
Zbytočne.
Pes tam bol.
Chlípal.
Poskakoval.
Behal popod stoličky, až mu uši viali. Stoličky sa prevrhli.
Po kuchyni lietalo jedlo. A všetci v rodine sa točili okolo milého dobrého
zlatého psíka. A tento milý dobrý zlatý psík ani nemal nič proti tomu, keď mu vraveli, že je milý dobrý zlatý psík. Ak sa pýtate mňa, je to vec vkusu.
Psík nebol ticho, ani keď spal. Fučal, mľaskal a kňučal.
Alebo skučal, brechal a vyl. Čo však bolo najhoršie, zavýjanie sa z jeho koša ozývalo polovicu noci. Ale ktovie, možno by som nebola iná ani ja, keby som musela spať v takomto koši. Netrvalo to až tak dlho a kôš dohrýzol na márne kúsky. Človek by si povedal, že to je jasný signál. Oni však nie – dali mu nový kôš a ten nebol o nič lepší.
To, že chlípe, som už asi povedala. Ale nie to, ako chlípe. Nahlas! Veľmi nahlas! Asi sa Vám zdá nepravdepodobné, že také malé zviera vie chlípať tak nahlas, až to počuť po celom dome. Jednoducho mi to však musíte veriť. V týchto týždňoch som mala len jedno želanie: pokoj. Toto želanie sa však nedá splniť, keď máte doma psa. Pokoj bol len na niekoľko minút, keď išiel na prechádzku. Neviem, či sa radi prechádzate na remienku. V každom prípade, tento pes nahlas a nadšene vyvádzal, keď mu dávali remienok, a vyrazil von takou rýchlosťou, že mamina s ním takmer nestačila
držať krok. Konečne, pomyslela som si, sadla som si do svojho kresla, hľadela som z okna a užívala som si ticho. Nemalo to páru. Len čo som trochu privrela oči, už aj
bolo po tichu: pes sa vráti úplne vyčerpaný, no ešte vždy nadšený, priskočí ku mne a utrie si o mňa zablatené labky. Urobil to však len raz.
Som učenlivá. Odvtedy sa z kresla ani nepohnem, keď sa vráti a chce ma pozdraviť.

Milá čitateľka či milý čitateľ, viete, ako zapácha pes, keď sa vráti z prechádzky v daždi? Nie? Kiežby Vás to nikdy nezastihlo.
A teraz? Nemožné sa stalo skutočnosťou. Zvykla som si naňho. Zvykla som si dokonca na jeho zápach, hoci... Ale Vám predsa netreba vysvetľovať, ako smrdí pes. Aj keď neprší.
Človek sa až musí pýtať, ako nejaké zviera vydrží stále cítiť v nose takýto zápach. Medzi nami asi smiem povedať, že nášmu psovi by nezaškodilo viac čistotnosti. Niežeby sa sem-tam nepooblizoval, nerobí to však dôkladne. Otrasie sa, pretrie si oči. A samozrejme, že sa celučičký deň škrabe. Ak sa pýtate mňa, tak niet divu. Kto sa neudržiava na poriadku, musí počítať s kadečím. Bude sa mať pod psa. Asi tak tomu hovoria ľudia. Spočiatku som si myslela, že sa to náš pes predsa len naučí. Veď bol
ešte len dieťa. Začala som ho oblizovať, aby som mu ukázala, ako sa to robí. No všetka moja námaha bola nanič. Myslím si, že sa to naučiť nechcel. Doteraz sa nechce. Nechcem vedieť, ako by vyzeral, keby ho mamina a ocino z času na čas nestrčili do vody a neumyli mydlom. Znie to bezcitne, ale nie som taká.
Čo by ste robili Vy, keď vôbec nič iné nepomáha?
Čo hovoríte? Nie ste zvyknutá či zvyknutý, že Vám niekto vyká? Myslela som si to. No mne sa jednoducho vykanie páči. Mám na to tri dôvody. Po prvé, prečo by som Vám mala tykať, keď Vás vôbec nepoznám. Po druhé, robím to čisto pre krásu. Vykanie znie tak dobre.
My mačky si veľmi zakladáme na kráse, je to dôležitá vec, ktorá nás zásadne odlišuje ...

Knihy

Výber žánrov

Beletria pre dospelých

Cestovanie, mapy

Česká literatúra

Deti do 10 rokov

Deti nad 10 rokov

Fond na podporu umenia

Jazyky, vzdelanie

Literatúra faktu

Odborná literatúra

Populárne náučná pre dospelých

Slovenská literatúra


Darčekové predmety a ostatné

Hovorené slovo

Hudobné CD

Knihy na počúvanie

Počítačové hry a aplikácie

DVD



x