bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka Neprehliadnite
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Svetlo, ktoré nevidíme

Vydavateľ: IKAR (IKAR, a.s.)
Jazyk: slovenský
Formát:Kniha
Poradie vydania:1.
Nie je na sklade. 
Informácie o dostupnosti

Posledná zmena: 28.03.2024 02:44

Ďalšie podoby titulu:
Formát: E-KNIHA
cena od: 12,90 €
  • Informuj priateľa

Obsah knihy: Svetlo, ktoré nevidíme

BORIS FARKAŠ číta z knihy SVETLO, KTORÉ NEVIDÍME:

Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.
Román Anthonyho Doerra je nádherný aj strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzsky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny.

 

Dostupné verzie titulu

Svetlo, ktoré nevidíme Elektronická kniha

Detaily o knihe

Názov: Svetlo, ktoré nevidíme

Originálny názov: All the Light We Cannot See

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Čitateľské recenzie

Všechny recenze (8)

Hodnotenie čitateľov

Silné príbehy v jednej knihe (Veronika Markovičová, 29.6.2016) Odpovedať

vrelo odporúčam
Takmer 600 strán zhltnutých za necelých 5 dní, tak to je môj osobný rekord. Dokazuje to len to, že kniha je napísaná dobre a realisticky. Plynulé čítanie zaručujú aj kratučké kapitoly, priemerne dvoj-troj stránkové, ktoré mne osobne veľmi vyhovovali. No asi najväčšiu zásluhu na dokonalosti knihy má samotný príbeh. Vlastne viacero príbehov, s ktorými sa v knihe stretávame. Ide o ľudí, ktorých osudy sú výrazne poznačené vojnou. Hlavné postavy, mladučkú slepú Marie-Laure a mladého nádejného vojaka Wernera, si hneď obľúbite. Mne osobne neskutočne prirástla k srdcu Marie-Laure, jej odvaha, statočnosť, šikovnosť, vytrvalosť, to všetko ju charakterizuje. Bola mi sympatická hlavne vďaka jej odhodlanosti nevzdať život aj napriek ťažkým životným udalostiam, ktoré ju v priebehu celého života postihujú. Werner bol pre mňa takisto kladným hrdinom aj napriek tomu, že sa z neho v priebehu deja stal člen hitlerovej armády. Od detstva vyrastal v sirotinci s jediným členom rodiny, ktorý mu zostal - so sestrou Juttou. Na pohľad bol typickým árijcom, no v hĺbke srdca cítil, že zabíjať a ničiť nie je správne. V knihe sa dočítame aj o iných postavách, ktorým vojna veľa vzala. Napríklad ma nenechal chladnou osud Fredericka, či otca Marie-Laure. Samotný príbeh nám ukazuje, že vojna sa dotkne každého, kto v tom období žije, od maličkých detí až po starcov, a jazva na duši nevymizne ani dlhé roky po jej skončení. Ak má niekto z vás chuť prečítať si naozaj dobrú knihe z tohto obdobia a nebude vám vadiť, ak v niektorých momentoch neudržíte slzy, tak túto knihu vám rozhodne odporúčam.

Svetlo, ktoré nevidíme (Ivana Hudáková, 22.6.2016) Odpovedať

vrelo odporúčam
Knihu Svetlo, ktoré nevidíme som neplánovala čítať z toho dôvodu, že knihy s vojnovou tematikou nečítam, sú pre mňa až príliš depresívne a smutné. Zo všetkých strán sa však na mňa valili chválospevy a reklama na túto knihu a tak som nakoniec podľahla a rozhodla sa prečítať si ju. Hovorila som si veď keď bude na mňa príliš drastická jednoducho ju odložím. Čítala sa mi síce ťažšie ale odložiť som ju nedokázala, nedalo sa od nej odtrhnúť. Je tak pútavo napísaná pričom všetko v nej do seba krásne zapadá, že mi občas prebehli po chrbte zimomriavky. Napriek tomu, že je to pomerne hrubá kniha prečítala som ju v rekordnom čase. K najväčším plusom tejto knihy patrí uveriteľné vykreslenie a zobrazenie života za vojny prostredníctvom vydarených postáv. Páčilo sa mi sledovať životy Marie-Laure a Wernera a ich postupný vývoj. Hoci dej v knihe plynie pomaly a dramatických okamihov je tam poskromne, veľmi sa mi to páčilo a mne osobne to úplne vyhovovalo. Samozrejme sú v knihe aj smutné tragické pasáže čo sa dalo čakať, keďže ide o vojnovú tematiku no aj tak mi z toho bolo smutno. Je nespravodlivé, že sa také veci diali a v niektorých častiach sveta bohužiaľ stále dejú.. Veľmi sa mi páčila paralela na svetlo ľudských charakterov, ktoré sa objaví ( alebo aj nie ) až v najhorších životných situáciách. Marie-Laure je príkladom čistého charakteru nepokriveného dobou či okolnosťami. Naopak Werner, mladý nemecký vojak má na svedomí, hoci nepriamo nejeden ľudský život. Až krátke stretnutie s Marie-Laure v ňom opäť prebudí dobro ukryté pod hlbokým nánosom rešpektovania príkazov a strachu. Všetko to svetlo, ktoré nevidíme. Musím povedať, že som rada, že som prekonala svoje predsudky a počiatočnú nechuť aj keď je to jedna z tematicky najťažších kníh aké som kedy čítala. Ospevy na Svetlo, ktoré nevidíme by sa dali písať donekonečna, no tu ( viac ako inokedy ) platí, že nestačí tisíckrát počuť, treba ju prečítať. Určite jej dajte šancu, Pulitzerovu cenu získala podľa mňa právom.

Pribeh ktory ostava v mysli (Danka, 11.6.2016) Odpovedať

vrelo odporúčam
Pridavam sa k pozitivnym recenziam i ked konstatujem, ze uchvatena som z knihy nebola. O dej pisat nebudem, pisalo sa o nom dost a anotacia je vcelku vystizna. Zhrniem to iba tak, ze nebolo uplne lahke citat o osudoch ludi pocas vojny, je jedno ci citate pohlad Marie - Laure vo Francuzsku alebo Wernera a jeho sestry Jutty v Nemecku. I ked sa moze zdat ze nemecka strana je na tom lepsie, ziadny rozdiel som nevidela. Trpeli vsetci rovnako..viac ma vsak bavilo citat pasaze o Wernerovi. Bolo zaujimave sledovat ako sa z jeho tuzby byt lepsi, uniknut zo sirotinca a neskoncit ako vsetci ostatni chlapci v bani postupne stava opak. Ked dostane sancu byt niekym inym, lepsim, nadradenym, odrazu nevie ci je to spravne. Musi vsak vydrzat a tak zatvara oci a sustredi sa iba na pracu, na ulohy, ktore dostava. Naopak zo strany Marie - Laure ma bavili predovsetkym pasaze, ktore opisovali velmi silny vztah otca a dcery. Bolest ktoru citili ked ich rozdelili musela byt obrovska..napriek tomu nestracala vieru, zila a bojovala dalej. Pribeh rozhodne nieje ziadna romantika ani oddychovka. Clovek pri nom zaziva, preziva, citi. Nieje to kniha, ktoru po precitani zavriete a odlozite len tak. Zarezonuje v nas, nieco z nej vo vas ostane a urcite hned z hlavy nevyfuci.

Dojímavý príbeh (Martina Pinková, 3.6.2016) Odpovedať

príjemné čítanie
Kniha Svetlo, ktoré nevidíme ma oslovila hneď od prvých stránok. Autor má podľa mňa veľmi dobrý štýl písania. Milujem vojnové príbehy, mám ich doma mnoho a tak som neodolala a siahla aj po tomto. Príbeh dievčaťa Marie-Laure a chlapca Wernera je originálny. Ponúka nahliadnutie do sveta druhej svetovej vojny vo Francúzsku a v Nemecku ale najmä zmýšľanie mladej slepej dievčiny, ktorá bola veľmi statočná, čo často počúvala aj od svojich kamarátov a príbuzných :). Svoj údel zvládala zo začiatku ťažko no postupom času sa so svojím hendikepom zžila a bolo to naozaj úžasné, ako dokázala žiť aj napriek nepriazni osudu. Zaujímavé bolo striedanie časových línií v príbehu, ktoré môže čitateľa ľahko aj popliesť, preto treba byť pri čítaní sústredený. Bolo to také oživenie príbehu. Príbeh bol veľmi dobre prepracovaný preto je vidieť, že román bol písaný naozaj mnoho rokov. Čo ma však sklamalo, bolo krátke stretnutie Marie-Laure a Wernera, ktoré trvalo naozaj kratučko, neviem prečo som bola v domnienke, že sa spolu spoznajú naozaj detailne. Autorov štýl však detailný bol, využíva množstvo opisov a naťahovanie situácií, kedy jedna udalosť sa tiahne na množstva stranách, je veľmi dobre opísaná, no aj tak toho niekedy bolo na môj vkus veľa. Aby som to zhrnula - príjemné čítanie, príbeh veľmi zaujímavý a pekný na pozadí tragédie druhej svetovej vojny, opisy niekedy príliš zdĺhavé a takisto predvídateľné situácie, akoby viete, ako to ďalej bude pokračovať a ako celý príbeh skončí.

vojnový príbeh (Jana, 2.6.2016) Odpovedať

príjemné čítanie
Príbeh z 2. svetovej vojny v dvoch dejových líniách, ktoré sa začínajú každá v inej krajine a nakoniec sa stretnú a osudy dvoch hlavných hrdinov sa prepoja...Hlboké osobné príbehy, detailné opisy vojnových udalostí...Ďalšia do zbierky pre záujemcov o vojnové príbehy.

príbeh hodný prečítania (Jolka, 1.6.2016) Odpovedať

vrelo odporúčam
Práve som dočítala tento príbeh,ak čakáte,že to bude dojímavý príbeh lásky počas II.sv.vojny,možno budete sklamaní.Ale svojim spôsobom autor opísal príbeh lásky-lásky otca k svojej slepej dcére a jeho úsilie naučiť ju všetko,aby mohla prežiť so svojím handicapom..Preto vytvára úžasné miniatúry domov a ulíc v ich okolí a učí ju takýmto spôsobom orientovať sa..Príbeh autor skvele a čitateľne prelína od rodiny Marie-Laury k životom dvoch nemeckých sirôt.Každý z nich žije iný život,v inom prostredí,s inými záujmami a život im prináša detstvo,aké by deti nemali zažiť.Po otcovom a strýkovom zmiznutí je Maria-Laura nútená prežívať len vďaka svojim inštiktom...alebo ju chráni vzácny drahokam,ktorý ukrýva a ktorý je opradený tajomstvom?Len na jeden deň sa stretáva s Wernerom,chlapcom,ktorého od detstva zaujímakú rádia,vysielačky a ktorý vďaka zachyteniu signálu dievča zachráni..Jemu ale vojna berie život..krátky,bolestný život...Aj napriek detailom,ktoré sú v knihe opísované,nepôsobí kniha nudne,k rýchlemu prečítaniu prispievajú aj krátke kapitoly,ktoré vás nútia čítať ešte jednu...ešte jednu...odporúčam prečítať...

kvalitná literatúra (Monika, 3.2.2016) Odpovedať

príjemné čítanie
Kniha Svetlo, ktoré nevidíme dostala množstvo ocenení: Pulitzerovu cena, Andrew Carnegie Medals for Excellence, New York Times Best Seller či cenu pre najlepšiu historickú knihu na Goodreads. Napriek tomu, že som ju čítala viac ako dva týždne, ju hodnotím nadpriemerne. Odporúčam ju však skôr trpezlivejším čitateľom, ktorí nepotrebujú akčný dej a vedia oceniť dobrú literatúru. Ak vám vyhovuje pomalé čítanie – napríklad si zvyknete prečítať pár stránok pred spaním – bude to pre vás ideálna kniha.

Príjemné čítanie (Neliss, 30.1.2016) Odpovedať

príjemné čítanie
Za najväčšie plus tejto knihy považujem uveriteľné vykreslenie a zobrazenie života za vojny prostredníctvom vydarených postáv. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé sledovať životy Marie-Laure a Wernera a ich postupný vývoj. Nečakajte napínavú akciu alebo rýchle posuny v deji. Ten plynie vyslovene pomaly a dramatických okamihov je vzhľadom na dĺžku v knihe pomerne málo. Autor však napriek tomu našiel spôsob, ako si udržať pozornosť, vyvolať zvedavosť a hlavne nenudiť. Využíva jednoduchý, príjemný štýl písania a krátke kapitoly. Príbeh zároveň rozdelil na viacero kratších častí, ktoré neusporiadal chronologicky. Celkovo Svetlo, ktoré nevidíme vnímam ako hodnotné a veľmi príjemné čítanie. Na druhej strane som očakávala, že ma väčšmi emocionálne strhne a keďže sa tak nestalo, rozhodla som sa mu udeliť 4 hviezdičky. Knihu vám odporúčam, ak vás zaujala a hlavne ak patríte medzi "trpezlivejších" čitateľov, ktorí sa nenechajú odradiť pokojným tempom.
Všetky komentáre (8)

Odpovedieť na komentár


(nebude zverejnený)
Koľko nôh má bocian?

V odpovedi prosím používajte iba číslice.

Ukážky z knihy

Podlaha sa už netrasie, no hluk ešte neutíchol. Dlaňou si prikryje pravé ucho. Hukot zúri ďalej, bzučí tisíc včiel, sú veľmi, veľmi blízko.
„Už to utíchlo?“ opýta sa, no nepočuje vlastného slova. Ľavú stranu tváre má vlhkú. Po slúchadlách, ktoré mal na ušiach, ani stopy. Kde je pracovný stôl? Kde je vysielačka? A čo ho to ťaží?
Z pliec, hrude a vlasov si vyťahuje horúce kúsky kamenia a dreva. Nájsť baterku, zistiť, ako sú na tom ostatní, skontrolovať vysielačku. Zistiť, či sa dá odtiaľto vyliezť, a čo to má s ušami. Toľko racionálne kroky, ktoré treba podniknúť. Pokúša sa posadiť, no strop je akosi nízko, vrazí doň hlavou.
Teplo. A teplota stúpa. Zamkli nás do debny, pomyslí si Werner, a hodili ju do sopečného krátera.
Sekundy bežia. Možno sú to minúty. Werner kľačí. Svetlo. Potom prídu na rad jeho druhovia. Potom východ. Sluch. Možno sa chlapi z Luftwaffe predierajú troskami a idú im na pomoc. Lenže nemôže nájsť baterku. Nemôže sa ani postaviť.

Knihy

Výber žánrov

Beletria pre dospelých

Cestovanie, mapy

Česká literatúra

Deti do 10 rokov

Deti nad 10 rokov

Fond na podporu umenia

Jazyky, vzdelanie

Literatúra faktu

Odborná literatúra

Populárne náučná pre dospelých

Slovenská literatúra


Darčekové predmety a ostatné

Hovorené slovo

Hudobné CD

Knihy na počúvanie

Počítačové hry a aplikácie

DVD



x