Miliónová faktúra

Prvú upomienku by ste začali brať vážne. Strávili by ste nekonečné hodiny pri mobilnom telefóne, až kým by vám prvá voľná operátorka nepovedala, že to vôbec nie je vtip a že naozaj prišiel čas zaplatiť. Veď ste predsa museli vidieť tú kampaň o prerozdeľovaní v telke alebo v tlači, šlo to tam celý rok.
Aha, vy médiá nesledujete. Ste spokojný s tým, čo máte. S prácou vo videopožičovni, aj so životom starého mládenca bez záväzkov.
O to práve ide. Vašu spokojnosť sme prerátali na peniaze. Suma je to skutočne vysoká, veď nie každý mal v živote také šťastie ako vy. Len sa pozrite dookola, koľko úbožiakov sa narodilo do zlých pomerov, tí si vaše peniaze zaslúžia.
A že prečo až tak veľa?
Mali ste pekné detstvo? Oboch rodičov? To vás hneď stálo niekoľko tisícok.
Ste beloch? Muž? Ďalšie plus. Úmrtia v rodine dokážu konečnú sumu zraziť dole, ale to viete – úspešní príbuzní konečnú cifru opäť o čosi zvýšia. Naše merače sú certifikované, tie neoklamete.
A nevyhovárajte sa, že toľko peňazí nemáte. Čo poviete na splátkový kalendár?
Ja, vaša operátorka, som tu na to, aby som vám pomohla. Možno sme naozaj na niečo závažné zabudli, pri takejto masovej akcii sa to občas stane. Skúste si spomenúť na niečo tragické vo vašom živote a my vám faktúru nanovo prerátame.
Máte teda niečo? Hovoríte nešťastná láska?
Ajajaj! To nevyzerá dobre. Človeče, veď vy ste sa aj z tejto smoly poučili! Obávam sa, že toto váš dlh ešte zdvojnásobí. Šťastena nie je zadarmo, na to nezabudnite.

Presne toto sa pritrafilo hrdinovi útlej knižky Miliónová faktúra škandinávskeho autora Jonasa Karlssona (je fajn, že švédska koruna má oproti euru slabší kurz, pretože názov znie v miliónoch lepšie). U nás je tento autor debutantom, no u západných susedov mu už vyšla Místnost, čítavá novela o samoľúbom mužíkovi, ktorý vám tri štvrtiny knihy lezie na nervy, až kým s hrôzou nezistíte, že ste mu vlastne držali palce.
Čitateľa bez vopred nastavených očakávaní preto príjemne prekvapí Karlssonov svižný štýl, ktorý nepotrebuje slovný balast. Na to, čo nám chce povedať, mu zvyčajne postačí okolo dvesto strán. Presne takto to funguje aj v Miliónovej faktúre. Príbeh s nádychom scifi obsahuje filozofické prvky, keďže sa zamýšľa aj nad otázkou, či šťastie bezpodmienečne prináša peniaze, a ak áno, či by nebolo spravodlivé sa s nimi podeliť.

Sympaťák Sven Bert Jonas Karlsson je vo Švédsku oveľa známejší z filmového plátna a divadelných dosiek, kde berie jednu umeleckú cenu za druhou, takže písanie prózy berie skôr ako koníček. Možno preto sú jeho dielka také čarovné a hravé, a vy vlastne ani neviete, či je to realita alebo fikcia.
Jeho postavy sú z mäsa a kostí. Máte voči nim predsudky, lebo sú protivné či odovzdané, ambiciózne či  flegmatické, no napriek všetkému sú vám istým spôsobom sympatické.
A potom si uvedomíte, že ste na ich strane a nechcete, aby sa o vašom spoločnom tajomstve niekto dozvedel. Ani ja vám teda neprezradím, ako to s tou faktúrou dopadlo.
Do čítania, priatelia.

Recenzovala: Adriana Jurášková
https://dennikn.sk/blog/jonas-karlsson-milionova-faktura/

Pocit šťastia, radosti, smiech, sny a nádeje. Každý z nás sa snaží o to, aby nám život poskytoval čo najväčšie pôžitky. A hoci sa vraví, že tie najlepšie veci sú zároveň i najjednoduchšie a nestoja nás ani cent, v tomto príbehu sa to míňa účinku. Platí sa za všetko. Naozaj za všetko a daň za šťastie je poriadne vysoká.

Naša hlavná postava je vskutku obyčajný človek. Býva v prenájme, pracuje vo videopožičovni a po svojom boku pociťuje absenciu blízkej osoby. Jedného dňa si otvorí obálku s bizarnou faktúrou – má na účet neznámej spoločnosti uhradiť 5 700 000 švédskych korún. Faktúru vymaže zo svojej mysle v presvedčení, že ide len o omyl. Keď však príde upomienka s navýšenou sumou, vie, že je zle. Začína pátrať a operátorka danej spoločnosti mu to ozrejmí veľmi jednoducho: Za všetko musíme zaplatiť. Princíp ich fakturovania je viac ako zvláštny – čím šťastnejší a spokojnejší život jedinec vedie, tým vyššia je suma, ktorú musí uhradiť. Jeho známym však prišli o poznanie menšie faktúry, prečo?

„‚Pocítili ste to, však?‘ pokračovala do slúchadla. ‚Cítite, máte fantázie, priateľov a známych. A predpokladám, že aj snívate.‘
Už sa viac nestarala o odpoveď.
‚Čo tým myslíte?‘ spýtal som sa.
‚V noci sa vám sníva?‘ pokračovala.
‚Stáva sa to.‘
‚Hm. A myslíte si, že všetko toto je zadarmo?‘“

Krátke kapitoly, časté a pomerne stručné dialógy a rýchly dejový spád čitateľovi umožňujú prečítať knihu v rekordnom čase. Nakoľko je teraz samostatne vydaná novela pôvodne súčasťou knižnej zbierky Pravidlá hry, jej prečítanie vám naozaj nezaberie viac ako dve hodinky.

Autor v novele spochybňuje všetky životné postoje či priority a zobrazuje v nej svet, ktorý sa obrátil hore nohami. Hoci sa autor pohráva s realitou a do textu zapracoval niekoľko absurdností, čitateľ má i tak pocit, že vníma plnohodnotný príbeh, ktorému bez problémov uverí každé slovo, každú situáciu či rozhovor.

Dej plynie pozvoľna, autor zbytočne nevyvíja nátlak, vďaka čomu čitateľ s ľahkosťou prepláva cez dve stovky strán. Po prečítaní anotácie som sa s určitosťou nevedela utvrdiť v mojich očakávaniach. Tušila som, že na mňa čaká príbeh s prvkami absurdna, ktorý bude balansovať na hranici sna a reality, no bola som zvedavá, čo bolo autorovým zámerom. Či stavil na humor a pobavenie čitateľa, alebo sa pokúsil vnuknúť ľuďom niekoľko otázok o živote, životných hodnotách a rýchlej konzumnej spoločnosti.

Celý príbeh sa nesie v jemnom humornom duchu, čo môže mať na svedomí práve už spomenutá absurdita prezlečená do šiat skutočnosti. Autor do čitateľovej mysle vsádza semienka pochybností a poukazuje na fakt, že šťastie má mnoho strán, mnoho podôb a jeho záblesky na nás môžu vrhať rozličné tiene.

„Plagát M. C. Eschera. Ten s vodopádom, ktorý tečie dohora a ktorý som dlhé roky uvádzal ako môj obľúbený obraz. Teraz vyzeral banálne. Gýčovite obyčajný. Staré zrkadlo s motívom kokakoly, ktoré už bolo určite dávno staré a smiešne, no aj tak v ňom bolo množstvo spomienok. /…/ Všetok môj najmilovanejší majetok. Teraz bol mŕtvy. Bez života. Načo som to všetko šetril?“

Súčasťou príbehu je i ľúbostná zápletka, ktorá vystupuje do popredia v druhej polovici príbehu, no stále nezatieňuje hlavnú myšlienku knihy. Čitateľ tu spoznáva i vzťahové väzby hlavnej postavy a keď sa k tomu pridruží i možnosť zrodu nového vzťahu, kniha nadobúda u čitateľov ešte väčšiu atraktivitu.

Ak by autor chcel dokonale poukázať na niektoré spoločenské problémy, viac čitateľa rozosmiať a viac ho ponapínať ohľadom budúcnosti hlavnej mužskej postavy, musel by svoj príbeh i viac rozvinúť, detailnejšie opísať mnohé skutočnosti a dopriať novele viac strán. V tejto podobe je však Miliónová faktúra taktiež príjemným dielom, ktoré osviežuje (nielen) náš knižný trh. Čitateľa pobaví, trochu zneistí a ukáže mu, že šťastie a radosť majú viacero foriem.

Recenzovala: Martina Melišková
http://plutonium.sk/2015/milionova-faktura/

Patrik Ouředník vo svojej próze Europeana predstavuje dvadsiate storočie so všetkými jeho protirečeniami a veľkými ilúziami. 

Vo svojom texte sa snaží dokázať, že od istého času ľudská civilizácia dospela akoby k názoru, že sa nič nedá zredukovať do jediného a pravdivého hľadiska.

Podľa autora Europeany je možno na vine tohto stavu jedna z najväčších vedeckých teórií - všeobecná teória relativity, popierajúca metafyzickosť a preferujúca relatívnosť, pretože v 20. storočí je často väčšina javov hodnotená relativistickou klasifikáciou, a to nie len vo fyzikálnych experimentoch, ale paradoxne aj v spoločenskom živote.

Život však určite nie je experiment, aj keď sa tak mnohým ľuďom možno javí. Relativizovať v otázkach života a jeho etiky je možno populárne, ale určite nie neškodné. Pritom človek ako uvažujúca bytosť sa asi často zamýšľa nad otázkami, či jeho život patrí do kategórie hodnotného žitia, alebo či to bola z hľadiska investícií jedna veľká existenciálna kríza.

Život nás totižto núti bilancovať, a to pritom nemusíme byť práve na smrteľnej posteli. Medzníkmi môžu byť rôzne existenciálne epizódky, pričom kým pre jedného je hraničnou situáciou strata zamestnania, pre niekoho iného to nemusí byť ani smrteľná choroba. S hodnotou života to potom skutočne vyzerá akoby to bolo všetko relatívne, pretože niekto je šťastný v chudobe a niekto sa utápa v nespokojnosti, hoci sa zároveň topí v peniazoch.

Táto krátka úvodná úvaha však chcela byť hlavne premostením ku knižnej novinke s názvom Miliónová faktúra. Autor Jonas Karlsson v nej použil jeden unikátny motív, vďaka ktorému sa nad zmyslom a kvalitou života dá tiež pekne pouvažovať. Teda kniha aspoň k tomu nabáda, a to aj napriek veľmi jednoduchému príbehu, rozohratom na malom rozsahu (200 strán).

Hlavným hrdinom tejto novely je tridsaťdeväťročný muž, pracujúci na čiastočný úväzok vo videopožičovni v Štokholme. Žije single v prenajatom byte, nemá starosti o rodinu, deti, firmu či auto, a preto vo voľnom čase len leží na pohovke, pozerá filmy alebo si púšťa obľúbené platne.

Ostatné roky nakupuje jedlo v tom istom obchod, raňajkuje tie isté cereálie. Stále si kupuje ten istý druh kávy, chodí do tej istej práce, navštevuje tú istú reštauráciu a kupuje si to isté jedlo so sebou, ktoré potom zje sám vo svojom poloprázdnom byte. Samota ho nebolí, život mu vyhovuje a v podstate je šťastný.

Má takýto život vôbec hodnotu, ktorá sa by sa dala vyčísliť alebo vyvážiť peniazmi? Podľa fiktívnej spoločnosti dá a to presne na 5 700 000 švédskych korún. Presne taká je totižto výška vyfakturovanej sumy tohto konkrétneho ľudského života. Keď sa dlžník ohradí voči absurdnej dlžnej sume, je mu byrokraticky odpovedané, že život predsa niečo stojí.

Preto začne spätne uvažovať nad svojím bytím a už ho nepovažuje až za taký úžasný život. Urobí si hrubý odhad svojich strastí a neúspechov a dospeje k názoru, že je skôr úbožiakom ako šťastlivcom. Vo svojej obhajobe sa snaží poukázať na úbohosť svojho prežívania, no paradoxne, čím sa viac sťažuje, tým viac jeho dlh narastá. O jeho osobnom nešťastí má fakturačná spoločnosť totižto iný názor, a tak jeho dlh upravuje smerom nahor, pretože aj nešťastná láska môže byť hodnotným životným kapitálom.

„Ľudia sú veľmi nešťastní. Väčšina ľudí sa má zle. Majú bolesti. Sú chudobní, chorí, užívajú lieky, majú obavy, boja sa a znepokojujú pre rozmanité veci. Sú vystresovaní alebo majú záchvaty paniky, smútia, majú zlé svedomie, požiadavky na výkonnosť, problémy so spánkom a koncentráciou alebo sú iba otrávení, spochybňovaní, cítia, že sa s nimi nespravodlivo zaobchádza. Oklamaní, neúspešní, dlžní, čo len chcete. Väčšina ľudí na vrchole prežije zopár rokov akej-takej spokojnosti v detstve. Práve zaň dostávajú body. Potom nastane pravá temnota.“

Karlssonova próza nie je nejakou veľkou filozofickou esejou, naopak jej devízou je práve jednoduchosť a miestami až banálnosť, pretože je vysoko pravdepodobné, že podobnými otázkami bytia sa zapodieva väčšina ľudských bytostí. No relativizmus už dávno zasiahol aj do sveta kníh, pretože to, čo je pre niekoho sci-fi báchorka, môže byť pre druhého motivačnou literatúrou, meniacou život čitateľa od základov. 

Recenzoval: Jozef Kuric
http://jozefkuric.blog.sme.sk/c/389709/najlepsie-veci-v-zivote-nie-su-zadarmo-a-za-zivot-sa-musi-platit.html