Úvodná stránka › Knihy › Slovenská literatúra › Slovenská súčasná › Okienko do snov, 2.vydanie

Okienko do snov, 2.vydanie

Vydavateľ:	IKAR (IKAR, a.s.)
Jazyk:	slovenský
Formát:	Kniha
Vydanie:	2015/02
Poradie vydania:	2.
Nie je na sklade. Informácie o dostupnosti Posledná zmena: 19.04.2024 02:55

Lepšia cena

Priemer: 4.0

Hodnotené (1x)
Komentáre (1)
Recenzie (0)
Informuj priateľa

Obsah knihy: Okienko do snov, 2.vydanie

Hana, dvadsaťsedemročná mladá žena, často sedáva vo svojej izbe s oknom do záhrady a sníva o tom, že jej život bude celkom iný ako matkin a babkin. Túži žiť v meste, vydať sa za bohatého muža a je odhodlaná urobiť pre to čokoľvek. No zaslepená vlastnými predstavami aj strachom, že jej to nevyjde, robí veľa chýb, ktoré sa naprávajú veľmi ťažko.

Detaily o knihe

Názov: Okienko do snov, 2.vydanie

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

3,5/5 (Martina, 10.10.2022) Odpovedať

príjemné čítanie

Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou a musím sa priznať, že asi rok mi stála na poličke. Rozhodla som sa po nej siahnuť až teraz s tým, že to bude kniha pri ktorej si oddýchnem, nič náročné na čítanie. Dostala presne to čo som očakávala, ľahké, pohodové čítanie, skvelé po náročnom dni. Hlavná hrdinka mi bola sympatická a miestami som sa stotožňovala s jej myšlienkami a pocitmi. Avšak ešte viac som si obľúbila Milku, jej postava mohla byť viac rozpracovaná a možno by som privítala pozadie vzťahu medzi ňou a Leom.

Pridajte svoj komentár

Kontrolná otázka: Koľko nôh má mačka?
Nadpis
Vaše hodnotenie
Human check: Leave this field empty
Komentár
Vaše meno
E-mail (nebude zverejnený)
V odpovedi prosím používajte iba číslice.
	Prečítal som si a porozumel som zásadám spracovania a ochrany osobných údajov

Ukážky z knihy

„A o svadbe ste už hovorili?“ pokračuje teta Jarka.
Hana ide vyletieť z kože. Najradšej by ju už videli pod čepcom... pekne obklopenú mužom a aspoň tromi deťmi. Zhrbenú nad sporákom, utierajúcu pokakané zadky. Ďakujem pekne. Chcem niečo iné... chcem viac. Vie však, že by im to nikdy nevysvetlila. Rovnako ako to, že v ich očiach je starou dievkou. Celá dedina si o nej pošuškáva... Nečudo. Jej vrstovníčky majú už dávno svoju rodinu, niektoré už deti, ktoré chodia do školy...
„Nie, teta, nehovorili. A čo keby sme radšej hovorili o niečom inom?“ navrhne rovno, vie, že inak sa ich tak ľahko nezbaví.
„A to už prečo?“ začuduje sa tetka Beta. „Máš roky na vydaj, mali by ťa tieto veci zaujímať. Keby si bola šikovnejšia, starký by sa dožil aj pravnúčatka.“
Hane dôjde dych. Prudko vstáva, až prevrhne stoličku, na ktorej sedela, a zatína ruky v päsť... nevie, čo chce povedať, niečo však musí... pretože inak sa zadusí horkosťou a pocitom nespravodlivosti. Jej postoj pripomína bojovníka v poli. Síce bez zbrane, ale o to bojovnejšieho.