Všetky skvelé miesta

"Keď vezmeš do uváhy veľkosť hviezd, čo sú naše starosti oproti nim?"

"Zapustila som korene, ale plyniem."

"To sa mi páči, odkiaľ to je?"

Je veľa kníh, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Kníh, ktoré v nás niečo zanechajú. Kníh, ktoré sú plné radosti a smútku. Ale je len málo kníh, ktoré sú reálne. Nie sú presladené, postavy nie sú nadpozemsky inteligentné ani krásne a nemajú až také šťastie v živote. A práve o tomto je tá kniha. O chlapcovi a dievčine, ktoré niečo stratili, niečo, čo v živote najviac potrebovali. A práve preto ma zaujala táto kniha - na nič sa nehrá a predsa je dokonalá sama o sebe. Jennifer vytvorila niečo, čo sa nepodarí každému, jej sa to však podarilo. Keď som však zistila, čo zažila ona.. bolo mi ešte viacej do plaču ako z konca príbehu. Ľudia si totiž niekedy ani neuvedomujú, že človek, ktorý vyzerá bezstarostne, môže myslieť na tie najhoršie veci. Pretože my ani netušíme, čo sa druhému odohráva v hlave, pokiaľ nám nepovie sám pravdu. Sme zvláštne stvorenia - o veciach, ktoré by mali vedieť naši blízky, vieme len my. A o veciach, ktoré by sme mali vedieť len my, vedia všetci.  

Predtým než zomriem, chcem mať deti. Žiť v Londýne. Mať ako domáceho miláčika žirafu. Skočiť s padákom. Deliť nulou. Hrať na klavíri. Naučiť sa po francúzsky. Napísať knihu. Odcestovať na inú planétu. Byť lepším otcom, akým bol ten môj. Mať zo seba dobrý pocit. Ísť do New Yorku. Poznať rovnosť. Žiť. 

"Je to kameň. Ak by to malo byť z vďaky, tak by som očakávala niečo lepšie."
"Je mi jedno, čo to je."
"Nesprávaj sa tak, Ryan."

Postavy ma jednoducho nadchli. Každý z nás má nejakú tú svoju, ktorú jednoducho zbožňuje. Možno nejaký ten pár, ktorý už má alebo nemá byť spolu. A práve Violet s Finchom sú ľudia, ktorých jednoducho zbožňujem. Každý je úplne iný, spája ich však jedno jediné - smrť. Keď sa stretnú spolu vo zvonici, vo vzduchu sa vznášala zvláštna atmosféra, ktorú som pocítila hneď o začiatku. Vedela som, že ich budem milovať tak, ako milujem celý ten príbeh. Ale čo na ňom tak moc milujem? Dvoch ľudí s depresiami, ktorí sa nevedia tešiť zo života? Nie. Dvoch ľudí, ktorí si vedia vážiť maličkosti a tešiť sa z nich, spoločné dobrodružstvá a veci, ktoré chápu len oni. Postupne odhaľujú krásy života a začínajú sa z nich spoločne tešiť. Niečo tu však celý príbeh nesedí a aj to mi udrelo do očí behom prvých pár kapitol. Tento príbeh je naozaj tak trošku depresívny. Autorka z toho však spravila niečo skvelé a krásne. Sú knihy, ktoré naučia človeka žiť a byť lepším človekom. A práve toto je jedna z tých kníh. 

Eutanáziová dráha v skutočnosti neexistuje. No keby existovala, šlo by o trojminútovú jazdu, pri ktorej by ste sa vyviezli do výšky takmer päťsto metrov, potom by nasledoval voľný pád a sedem slučiek. Ten konečný pád a sedem slučiek by trvali šesťdesiat sekúnd, no pravý dôvod, prečo by ste na nej zomreli, je preťaženie 10G, ktoré vznikne pri prechode slučkami rýchlosťou tristopäťdesiatosem kilometrov za hodinu. 

Jennifer má skvelý štýl písma. Upútal ma hneď na prvý pohľad a po prečítaní pár viet som jednoducho na tejto knihe fičala. A preto som včera prečítala 260 strán len tak, na posedenie, pretože som bola do toho neskutočne zažratá a ignorovala som celý svet. Nemyslela som si, že ma to bude až tak baviť. Ale bavilo a ja s kľudom môžem povedať, že tento rok nebudem mať len jednu knihu v kolónke "Objav roka" ale hneď dve (minimálne!).
   Obálka knihy je vskutku nádherná. Som naozaj rada, že YOLi ponechalo pôvodnú/originál obálku, pretože je naozaj nádherná. Jednoduchá a hneď udrie do očí. Predsa len sa hovorí - menej je niekedy viac.
   Musím uznať, že som naozaj podľahla tomuto príbehu. čo som až tak nečakala. Vedela som, že sa mi to pravdepodobne zapáči tak, ako všetko od YOLi. Naozaj som si ale nemyslela, že na tom budem až tak závislá. Kniha je plná nádherných citátov a myšlienok, už len samotný príbeh človeka očarí na toľko, aby sa doň zamiloval. Ona vás jednoducho pohltí ako pohyblivý piesok. Snažíte sa dostať ďalej, vy sa však stále prepadávate nižšie a nižšie, až kým vás nepohltí úplne. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/10/vsetky-skvele-miesta-jennifer-niven.html

Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte – túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam si uvedomia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní.
Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký...

Pre mňa bola kniha Všetky skvelé miesta v tomto období asi najočakávanejšou novinkou a nevedela som sa na ňu dočkať. Počula som o nej ešte predtým než sa mala vydať. Ak máte Instagram a sledujete mnohých ľudí zo zahraničia, ktorí sú zameraní na knihy, tak u každého jedného nájdete fotku na ktorej je táto knižka s prekrásnou obálkou. Je všade a je dosť známa. Už od prvej chvíle čo som ju uvidela takým spôsobom som túžila prečítať si ju. Keď som zistila, že Yoli ju ide preložiť veľmi som sa potešila a chcela by som im za to aj veľmi, veľmi poďakovať. Táto kniha ma totižto zasiahla spôsobom akým ma kniha nezasiahla už veľmi dlho. Dovoľte mi vyjadriť vám moje pocity z príbehu Fincha a Violet...

"Naučil som sa, že na tomto svete sú aj dobré veci, ak ich dosť úpenlivo hľadáš. Naučil som sa, že nie každý ma musí sklamať, vrátane mňa, a že aj kopček, ktorý je tristoosemdesiattri metrov nad morom, sa môže zdať vyšší ako zvonica, ak na ňom stojíte s tou správnou osobou."

Už od začiatku som mala z knihy veľmi príjemný pocit a bavila ma. Nemala som z nej pocit, že by to bola najlepšia kniha akú som kedy čítala, ale určite patrila k tým lepším a páčila sa mi. Čítala sa veľmi dobre a pri štýle autorky som si prišla na svoje, pretože mi nesmierne sadol. Dokonale dokázala opísať situácie, a vytvorila naozaj skvelé postavy, ktoré boli reálne. Nádherne sa pohrala so svojím príbehom a dokázala sa pohrať s pocitmi čitateľa. Nebolo to o citovom vydieraní. Čitateľ bol prirodzene smutný na miestach kedy byť smutný mal a zas veselý, keď byť veselý mal. Autorka nás doslova vtiahla do svojej knihy a my čitatelia stojíme tam niekde uprostred diania a pozorujeme dej. Keď som čítala nevidela som slová, ani písmená, ale videla som obrazy. Ako už poniektorý viete, tak toto si na knihách cením najviac a keď so mnou dokážu urobiť toto, že ma prenesú do svojho deja, tak v tom momente to má u mňa kniha vyhraté.

Čím som čítala ďalej, tým viac som bola do príbehu pohltená a nechala sa unášať ním. Netušila som čo čakať a tak bola pre mňa každá stránka prekvapením. Začítala som sa tak veľmi, že bolo pre mňa obrovským problémom knihu odložiť. Do neskorej noci som čítala, pretože spánok neprichádzal do úvahy. Osud hrdinov bol pre mňa dôležitejší. Ráno som vstala a automaticky som ihneď siahla po knihe a čítala, čítala a čítala.Táto kniha skrátka v sebe niečo má. Nesie posolstvo, ktoré by sa malo šíriť ďalej. Ľudia by o tom mali vedieť, mali by to čítať a mali by o tom počuť. Toto nie je obyčajný príbeh dvoch zamilovaných tínedžerov. Je to príbeh dvoch zlomených ľudí, ktorí sa zachránili navzájom. A je to príbeh, ktorí ukazuje, že na svete nie je všetko spravodlivé.

Theodor Finch je iný. Nie je tak iný spôsobom klišé. Je iný snáď vo všetkom. Je zvláštny a nevyspytateľný. No cez to všetko je veľmi inteligentný a snáď nad všetkým sa zamýšľa. Keď ho spoznáte a naozaj dobre. Tak pochopíte, že on svet priam vidí inými očami. Veci, ktoré sú pre niektorých škaredé, on vidí krásne, pretože na svete je veľa ľudí a aspoň pár ľuďom sa aj škaredá vec vidí pekná. Theodor Finch je postava, ktorú som si ja obľúbila, ktorá sa mi dostala pod kožu a pomaly ale isto až do duše a je to človek, ktorého osud mi zlomil srdce. Nikdy to nemal ľahké, no on je cez to všetko silný. Theodor Finch je človek, ktorý ma odvahu a srdce. 

Čo keby mohol byť život aj takýto? Len tie šťastné časti, žiadne hrozné ani máličko nepríjemné. Čo keby sme mohli vystrihnúť všetko zlé a nechať si len to dobré? To chcem robiť s Violet - dať jej len to dobré, držať od nej všetko zlé.

Violet Markeyová bola typické dievča. Mala toho najlepšieho chlapca zo školy, bola roztlieskavačka a mala všetko po čom jej srdce piští. A potom sa stala nehoda... Jej sestra umrela a Violet prežila. Ona je tu a jej sestra je mŕtva. To je pocit s ktorým Violet žije a s ktorým sa nevie vysporiadať. Život akoby zastal a nič už zrazu nemá zmysel. Zúfalstvo Violet doženie na zvonicu školy, no tam ju zachráni Theodor. Vtedy sa všetko zmení... Ja si myslím, že Theodor nezachránil Violet iba na školskej zvonici. Myslím si, že jej ukázal smer a naučil ju zase žiť. Zbavil ju strachu a dal jej šancu zas dýchať...

Pre mňa je toto kniha na ktorú tak skoro nezabudnem. Doteraz na ňu myslím a aj počas čítania ma sústavne nútila myslieť na ňu. Našla som zopár názorov, že sa podobala Greenovym knihám, alebo že bola poskladaná z nich. Našlo sa tam pár podobným prvkov, ale rozhodne nie je rovnaká. Každý autor má svojský štýl a svojské nápady. V dnešnej dobe je kníh toľko, že skrátka podobným prvkom sa vyhnúť nedá a dôkazom toho sú mnohé YA knihy. Áno určite je táto kniha niečo ako Greenovská klasika, ale nepovedala by som, že sú rovnaké. Som veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si túto knihu. Je to kniha, ktorá svojím príbehom láme srdce a áno aj som si troška poplakala a zasiahlo ma to, ale určite stojí za to prečítať si ju. Odporúčam ju úplne každému.

Recenzovala: Kristína Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/10/vsetky-skvele-miesta-jennifer-niven.html

Hoci si to málokto pripúšťa, depresia a smútok sú niečo, s čím sa mladí ľudia stretávajú dennodenne. Len hŕstka autorov sa o týchto témach odváži hovoriť a práve John Green, ktorý je známy vďaka románom Na vine sú hviezdy či Papierové mestá, je jedným z týchto spisovateľov. A prečo Greena vôbec spomínam? Podobne ako on, aj Jennifer Nivenová, autorka Všetkých skvelých miest, sa vo svojej knihe sústreďuje na rovnakú tému. Zatiaľ čo Violet, hlavná hrdinka tejto knihy, každý deň smúti za svojou mŕtvou sestrou a jej život už viac nemá zmyslel, Theodor dennodenne pomýšľa na smrť. Jedného dňa sa obaja stretnú na rímse školskej zvonice, pričom študenti pod nimi škodoradostne nabádajú Fincha, aby skočil. Obaja nakoniec cúvnu a vyzerá to tak, že sa ich cesty neskrížili poslednýkrát. Dokážu byť konečne šťastní? 

Už na začiatku musím povedať, že Všetky skvelé miesta nie sú ani zďaleka šťastným príbehom dvoch zaľúbencov, ktorí budú spolu žiť šťastne až do smrti. Ani samotné postavy totiž nie sú prototypom obyčajných ľudí. Čudák Finch dozaista nesadne každému a hoci je inteligentný chalan, jeho ponímanie sveta sa neraz odchyľuje od noriem, ktoré akceptuje spoločnosť. Ani zďaleka totiž nejde s prúdom a neprestajne myslí na smrť. Ako však tvrdí anotácia, zároveň hľadá dôvody, prečo by mal ďalej žiť. S jeho charakterom sa autorka naozaj vyhrala, ale aj napriek tomu ostáva veľa vecí neodhalených a neraz necháva Nivenová čitateľom priestor, aby si dané skutočnosti dotvorili sami. Violet bola naopak úplne normálnym dievčaťom - až do momentu, kedy jej zahynula vlastná sestra. Teraz už nevidí zmysel ďalej žiť, ani osobu, pre ktorú by žila. Potom ale spozná Theodora Fincha, ktorý zmení všetky jej doterajšie predstavy o svete. 

"Zachránil si mi život. Prečo som ja nedokázala zachrániť ten tvoj?"

Ako isto predpokladáte, autorka v mnohých veciach zariskovala a podobne ako John Green, aj ona radšej vsadila do neobyčajného príbehu, než by mala vytvoriť ďalšiu romantiku plnú otrepaných klišé. Na druhej strane však treba rátať s tým, že nie každý je pripravený takýto príbeh rozdýchať a nie každý sa tiež dokáže s hlavnými hrdinami stotožniť. Musím ale povedať, že aj napriek vážnej zápletke dokázala autorka knihu odľahčiť a zakomponovať do nej nejednu vtipnú scénku, čo ju opäť spája s dielami Johna Greena. Kniha síce hovorila o smútku a depresií, ale vôbec vo mne pocity beznádeje či smútku nevyvolala. Celú situáciu autorka poňala svojsky a držala ma až do samého konca v napätí. Za to má u mňa veľký plus.

"Nezáleží na tom, čo si odnesiete, ale to, čo po sebe zanecháte."

Všetky skvelé miesta nepatria medzi najlepšie knihy, ktoré som doteraz čítal, avšak rozhodne neľutujem, že som sa do tohto príbehu pustil. Išlo o naozaj netradičnú zápletku, ktorá môže v čitateľoch vyvolať rozporuplné reakcie. Na druhej strane vás ale autorka prinúti rozmýšľať a uvažovať, pretože počas čítania narazíte na veľké množstvo situácii, nad ktorými sa budete musieť zamyslieť. Knihu odporúčam každému, kto má chuť na niečo netradičné, čo neohúri, ale zároveň ani nesklame. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2015/10/recenzia-vsetky-skvele-miesta-jennifer.html

Je dnešok vhodným dňom na smrť? 

Je dnešok ten správny deň?
A ak nie dnešok...tak ktorý deň? 

Vau. Úžasná kniha, fakt úžasná. Krásny príbeh, skvelé postavy, a autorkin nezameniteľný štýl písania. Priznám sa, keď mi prišla kniha domov, nemyslel som si, že to bude taká pecka. Ale bola. Všetky skvelé miesta je úžasná kniha, JEDNA z najlepších YA, aké som tento rok prečítal. Určite sa k nej ešte niekoľko krát vrátim, pretože ten príbeh je nezameniteľný. Je úžasný, geniálny, a teraz naozaj pravdivo - srdcervúci. Úžasný príbeh o dievčati, ktorá sa naučí žiť od chlapca, ktorý chce zomrieť. A opäť - úžasná, ÚžAsNá a ešte raz... ÚŽASNÁ!!!!!! Pokojne sem dám aj trilión výkričníkov, len aby si všetci prečítali, aká táto kniha je úžasná, skvelá a krásna. 

Čo k postavám? V knihe Všetky skvelé miesta sa stretávame s dvomi hlavnými postavami, ktoré ale spočiatku nemajú medzi sebou vzťah, no potom sa rozvíja. Theodore Finch je chlapec, ktorý chce zomrieť, čaká, kým si smrť preňho príde. Trpí depresiami, je osamelý, každý naňho doslovne pľuje z diaľky a nadávajú mu. Violet Markeyová je dievča, ktorá sa naopak, vyhýba smrti. Prednedávnom jej autonehodou zomrela sestra Eleanor, tá najlepšia sestra na svete. Violet sa v poslednej dobe s nikým nerozpráva, v škole zaostáva, bojí sa chodiť na aute...a stále premýšľa nad svojou sestrou, za ktorou jej je tak veľmi smutno. 

Poviem vám na rovinu, obe postavy mi hlboko prirástli k srdcu, veľmi hlboko. Finch bol skvelý chlapec, bolo mi ho veľmi ľúto, za to, ako ho každý od seba dáva preč, vraj pre to, že je čudný. 
Violet bola tiež úžasná, no priznám sa že spočiatku som nevedel, čo sa z nej vykľuje. Ale to bolo
len prvých niekoľko stránok, potom mi Violet, i Finch nesmierne prirástli k srdcu. 

Každé jedno slovíčko v knihe som si vychutnával, doslovne. Autorka úžasne píše, jej myšlienky 

sú senzačné a jej príbeh tak reálny. Stáva sa však reálnejším, keď si prečítame na konci knihy autorkinu poznámku. Jennifer mi bolo naozaj ľúto, to asi preto je tento príbeh úplne geniálny. 

Možno preto, že autorka do knihy vložila toľko emócií, sakra, toľko emócií, že sa mi chcelo ku koncu plakať. A to, čo urobila na konci bolo síce kruté, no bolo to krásne. Krásne, krásne, krásne. 

Úžasné, úžasné, úžasné. Určite sa táto kniha zaradí do nejakej tohto ročnej topky, určite sa zaradí (je) v mojich najobľúbenejších knihách vôbec. Áno, túto knihu neskutočne milujem a nedám si na ňu dopustiť.

Nech si píše pán Zelený čo chce, na Všetky skvelé miesta nesiaha ani z polovice. Pff. (a teraz tie hej komenty :D) 

Autorka úžasne vedela podať bolesť, utrpenie a depresiu rovnako krásne ako radosť a šťastie. Vzťah medzi Finchom a Violet bol krásny. samého ma to prekvapuje, že sa mi môže ľúbiť to "milostné oné." No bolo to naozaj krásne. 

Určite si niektorý z vás robí v knihách "lepičkové oné" napríklad pri obľúbených, tých najobľúbenejších častiach. Keby som to tak aj ja robieval, táto kniha by ich bola plná. Ako som spomínal dakde hore, v tejto knihe sa objavuje nespočetne veľa hlbokých myšlienok, veľmi pekných. Navonok je tento príbeh vlastne o dvoch dá-sa-povedať odlišných ľuďoch, no za tým celým YA neviemčo sa skrýva veľká hĺbka toho, čo nám autorka chcela povedať. Autorke len tlieskam. Je úžasná, veľmi rád si prečítam jej ďalšie knihy. Jej slová, jej vety, sa mi prilepili k srdcu a nad knižkou stále premýšľam, hoc som ju dočítal včera. Nechcel som ju dočítať. Chcel som ju čítať a čítať, čítať a čítať neustále, aby ten úžasný a krásny príbeh nikdy neskončil. 

Taktiež nemôžem spomenúť, ako veľmi sa teším na film, kde hlavnú postavu (logicky Violet) bude hrať Elle Fanning! :) 

Čo si môžete z tejto recenzie tak asi odniesť? Že kniha je úžasná, úžasnejšia ako päť-hviezdičková

kniha. Že Ultraviolet Pozoruhodná a Čudák Finch boli postavy, ktoré som si moc, moc obľúbil. Že príbeh, ktorým je kniha Všetky skvelé miesta, by som chcel sprevádzať a čítať stále, znova a znova.

Recenzoval: Miloš Biháry
http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2015/10/vsetky-skvele-miesta-svetlo-sa-vzdy.html

Potom dopĺňame frázu: ,,_____ je život." Jedno dievča vraví: ,,Upírske denníky sú život a niekoľko dievčat sa zachichoce.

Základom zaujímavej postavy sú psychické problémy. Finch ich mal toľko, že sa mal vyšplhať na vrchol môjho rebríčka obľúbených postáv. Pretože postavy, ktoré autori vytvoria ako dokonalé sú proste nudné. 
Ale Finch bol tiež. Spočiatku ma síce bavil, ale veľmi rýchlo prestal. Chýbala mu výrazná osobnosť. Takisto aj Violet. Obaja boli veľmi nevýrazné postavy, na ktoré čoskoro zabudnem. Miestami som bola v takom stave, že mi bolo srdečne jedno, či sa zabijú. A tak by to proste nemalo byť. 
Avšak Finch bol napísaný podľa autorkinho ex. A veru jej nezávidím. 
Ostatné postavy tam boli viac menej do počtu. 

 Zaujímavý fakt: Jeden Číňan raz zomrel na nedostatok spánku po tom, čo zostal hore jedenásť dní, pretože sa snažil pozrieť si všetky zápasy Európskeho šampionátu (to je futbal, pre tých ako ja, čo o tom nemajú ani poňatia). Počas jedenástej noci, keď dopozeral zápas Talianska s Írskom, ktoré vyhralo 2:0, dal si sprchu, zaspal okolo piatej ráno a zomrel. O mŕtvych len v dobrom, ale futbal je fakt hlúpy dôvod, aby človek zostal hore.

Pri prvej tretine som vyslovene trpela a keby to nie je recenzák, dávno by som to vzdala. Strašne moc ma to nebavilo, nudila som sa, nič sa tam nedialo. Potom som zistila, že spoilery vedia byť občas aj prospešné, pretože som si zistila koniec, povedala si, že to znie celkom fajn a to ma motivovalo k pokračovaniu. 
Od tej tretiny sa to zlepšilo. Trošičku. Išlo to ako na horskej dráhe. Zlé a dobré scény. Áno, boli tam aj dobré. Boli tam aj také, pri ktorých som sa proste musela usmievať, pretože boli naozaj krásne. Ale nebolo ich toľko a ten zvyšok prevažoval. Taktiež sa mi naozaj páčili štatistiky o samovraždách, čo spôsobuje aké zabitie. Znie to morbídne, ale knihu to obzvláštňovalo a verte, že to táto kniha potrebuje.
Ešte aj preklad bol zlý. Lebo roková hudba? Rly?! Kill me, please. A ešte to tam bolo viackrát. 


Zaujímavý fakt: obesenie je najčastejšie používaná forma samovraždy v Spojenom kráľovstve, pretože, ako vravia prieskumy, je považované za rýchle a jednoduché. No dĺžka povrazu musí byť proporčne vyvážená s hmotnosťou človek, v opačnom prípade nebude obesenie ani rýchle ani jednoduché. A jeden zaujímavý fakt navyše: moderná metóda súdneho obesenia sa nazýva Dlhé klesanie. 

Navyše autorka strašne kopírovala Greenov štýl. Bol to taký mix jeho postáv a príbehov, ktoré si len upravila podľa seba. Neskutočná podobnosť a mne proste jeden Green stačí (v prípade Miest a Hviezd je aj jeden viac, než je nutné.) A hlavne tieto dve knihy som v tej knihe dosť videla a veľmi ma to netešilo.
Naozaj som dúfala, že ma táto kniha nejakým spôsobom zasiahne, ale nestalo sa tak. Dokonca v deň prečítania knihy sa stalo niečo úplne iné, vďaka čomu mi bolo totálne mizerne a ten koniec sa už k tomu ani len nepriblížil. V podstate tá kniha bola plná prázdnych slov, ktoré proste išli mimo mňa.  
Avšak film si zrejme pozriem, ten môže byť fajn, keďže tam nebude čas na všetky tie nudné pasáže. 
A nebolo to až také zlé, ako vyplýva z mojej recenzie. Teda nebolo to dobré, ale čítala som už aj horšie knihy, úplná katastrofa to teda nebola. Ale radšej plytvajte svojim časom na iné knihy...  

Recenzovala: Martina Straková
http://books-mylife.blogspot.sk/2015/11/ked-tinedzeri-hladaju-zmysel-zivota.html

Dvaja mladí, nepochopení a odlišní študenti strednej školy sa v rovnaký čas ocitnú na nezvyčajnom mieste. Vzájomne sa nepoznajú, až kým sa ich pohľady nestretnú na desaťcentimetrovej rímse v školskej zvonici. Nad nimi je len modré nebo, ale keď uprú svoj pohľad dole, v očiach sa im blysne strach zo šiestich poschodí pod nimi. Každý z nich sa tam ocitol z rovnakého dôvodu. Na výčiny extravagantného Fincha sú spolužiaci zvyknutí, ale čo tam robí Violet? Spoločne sa vzdajú a na druhý deň sa v školských novinách objaví článok o tom, ako Violet zachránila problémového chlapca. Len oni dvaja vedia, ako to v skutočnosti bolo naozaj. Nesúrodá dvojica začne spoločne pracovať na školskom projekte. Theodor presvedčí Violet, aby namiesto dvoch divov Indiany preskúmali všetky zaujímavé miesta krajiny. Spoločné výlety im prinášajú zvláštne poznania o sebe samých a zisťujú, že len na potulkách sa dokážu zbaviť nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich nepoznajú. Objavujú svoje skutočné ja a začínajú pociťovať šťastie. Článok v novinách, v ktorých je Violet pasovaná za záchrankyňu života spolužiaka, začínajúci sa cit a množstvo ďalších problémov spúšťa lavínu zlomových situácií oboch mladých ľudí.

„A vtedy povie: ‚Skočme.‘ 
‚Si si istý? Je to najvyšší bod Indiany.‘ 
‚Som si istý. Teraz alebo nikdy, ale potrebujem vedieť, či si v tom so mnou.‘
‚Som.‘ 
‚Pripravená?‘ 
‚Pripravená.‘ 
‚Na tri.‘ Skočíme práve tam, kde sa potulujú deti.“

Jennifer Nivenová je americká spisovateľka románov pre dospelých. Všetky skvelé miesta je jej prvotina pre mladšiu generáciu. Jednoduchá, ale pútavá obálka poľahky pritiahne pozornosť všetkých očí. Spisovateľka detailne rozobrala príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí bojovali so svojimi démonmi najlepšie, ako vedeli. Príbeh vychádza zo skutočnej udalosti, ktorú autorka zažila.

Román je písaný z pohľadu oboch hlavných postáv. Jennifer Nivenová vytiahla na svetlo nie príliš ľahkú tému a zahryzla sa do nej s veľkou vervou. V tematike samovraždy, depresie a duševných chorôb sa autorka snažila odkryť všetky temné zákutia. Pokúsila sa odtabuizovať tému samovraždy a myslím, že s ľahkosťou jej vlastnou sa jej to podarilo.

Celá kniha je písaná pútavo s nádychom melanchólie a smútkom, sčasti depresívna, ale pretkaná zvláštnym čarom. Pri čítaní zažijete emocionálnu jazdu, nakoľko autorka dokáže vyburcovať všetky vaše zmysly. Dej naberá na gradácii v poslednej tretine knihy. Viac dialógov a menej opisov dáva čitateľovi otvorený vstup medzi hlavné postavy a čitateľ veľmi rýchlo zhltne jej obsah. Obe hlavné postavy majú reálne vyprofilované charaktery. Jednoduchý dej je okorenený vedľajšími postavami, ktoré len dotvárajú kulisu príbehu. Problematický Theodor, aj napriek vlastnostiam, ktoré mu autorka vpísala do charakteru, vôbec nepôsobí ako záporný hrdina. Práve naopak. Skúsenejšiemu oku čitateľa neujde a okamžite dokáže vycítiť, prečo Finch koná tak, ako koná, prečo sa správa svojsky. Vo svojej podstate je neškodný, len nálepka, ktorá mu prischla a nevie sa jej zbaviť, sa s ním vlečie.

„Ale ja nie som len zbierka symptómov. Nehoda mizerných rodičov a ešte mizernejších chemických spojení. Nie som problém. Nie som diagnóza. Nie som choroba. Nie som niečo, čo sa dá zachrániť. Som človek.“

Obaja mladí ľudia hľadajú svoje ja a bojujú o miesto medzi svojimi spolužiakmi a rodinou. Obaja sa pohrávajú s myšlienkou na smrť, ale kdesi v kútiku srdca túžia žiť aj napriek všetkým tragickým okolnostiam, ktoré ich postretli. Kým Theodor bojuje sám, jeho rodina si žije život mimo neho a nemá žiadnu pozornosť a podporu zo strany najbližších, Violet má chápavých a pozorných rodičov. Tak prečo potom stála na tej istej rímse? Aké mala dôvody? S čím sa mladé dievča nevedelo vyrovnať? V škole bola obľúbená roztlieskavačka, zakladateľka webovej stránky, nadšená spisovateľka a priateľka najkrajšieho chlapca na škole. Viedla rušný spoločenský život mladého bezstarostného dievčaťa. A potom BUM! Zrazu nastal veľký a nepredvídateľný obrat v jej správaní. Nočné mory, výčitky svedomia, rozchod s priateľom, zanevrie na písanie a odcudzí sa od spolužiakov. Naopak Theodor trpí depresiami, nespavosťou, má bipolárnu poruchu, problémy s výbušnosťou a sebakontrolou. Obaja sú rozdielni, ale majú mnoho spoločného.

Všetky skvelé miesta je smutná, krásna, vážna a vo všetkých smeroch veľmi diskutabilná kniha. V mnohým momentoch nechala autorka veľa nezodpovedaného, čo dáva čitateľovi priestor na zamyslenie sa. Veľa krásnych myšlienok vás nechá na pochybách a budete sa neustále pýtať: PREČO? Celý román je emočne veľmi vypätý, autorka šla pod kožu hlavným postavám a vy máte pocit, že vás tá ich temnota doslova pohlcuje.

Kniha zachytáva reálny príbeh, ktorý je dôkazom toho, že existuje veľa dôvodov, prečo sa oplatí žiť. Aj keď sa Finch a Violet do seba zaľúbia, nečakajte žiadnu lepkavú či zamilovanú romantiku. Záver knihy ma úplne odrovnal, nečakala som taký šokujúci zvrat.

Všetky skvelé miesta odporúčam pre všetkých, ktorí sa nevedia vyrovnať s ranami osudu. Pre všetkých, ktorí niekoho stratili a hľadajú silu ako ďalej žiť. Príbeh zapasuje tým, ktorí obľubujú silné emotívne príbehy s dramatickým a zložitým osudom hlavných hrdinov.

Recenzovala: Simona Rošková
http://simonaroskova.blog.sme.sk/c/390400/stretnutie-na-pokraji-smrti.html

Príbeh sa začína na školskej rímse, kde sa obidvaja stretnú a poprvýkrát sa zhovárajú. Samozrejme, študenti si ich všimnú a všetci si myslia, že Violet tam vyšla kvôli tomu, aby Fincha zachránila pred zoskokom. Dokonca o tom hneď na druhý deň vyjde článok v školských novinách. Nikto však nevie, čo sa hore vlastne stalo v skutočnosti. Nikto ani len nepomyslí na to, že to možno bolo práve naopak - že Finch zachránil Violet. Finchovi sa Violet zapáči a tak sa prihlási, aby mohli spolu pracovať na projekte o ich štáte, čo mu zabezpečí čas, ktorý bude môcť tráviť s Violet.

Príbeh má pomerne ťažkú tému - predsa len téma depresie a samovraždy nepatrí medzi oddychové, ale napriek tomu, je napísaný tak, že sa číta veľmi dobre a rýchlo. Knižku som zvládla za niekoľko hodín a v podstate sa mi páčila, aj keď z nej mám trochu zmiešané pocity.  Pôvodne som túto knihu čítať ani nechcela, ale nakoniec som sa k nej predsa len odhodlala. A aj napriek tomu, že som od nej nemala vysoké očakávania, aj tak ma mierne sklamala. Dúfala som, že autorka vytvorila originálny príbeh, ale to sa jej, bohužiaľ, až tak nepodarilo.

Veľa ľudí prirovnáva túto knihu ku knihám od Greena. A tentokrát musím uznať, že majú pravdu. Teenageri trpiaci chorobou (v tomto prípade je to psychická choroba) spolu vyrazia  na menší road-trip. Naozaj mi to príde ako spojenie a prepísanie dvoch greenoviek dokopy. Aj keď to bolo veľmi do očí bijúce, stále to nebol môj najväčší problém, ktorý som s knihou mala. Tým bol fakt, že som od začiatku tušila a približne od polovice knihy som si bola stopercentne istá, ako kniha skončí. Bolo to podľa mňa naozaj veľmi predvídateľné a tým mi to skazilo zážitok z čítania, a kniha vo mne nevyvolala také emócie, ktoré som očakávala.

Napriek mojim výhradám, knižka nebola zlá. To vôbec nie. Prečítala som ju a zabavila ma na niekoľko hodín. Aj keď som z nej nebola nadšená, knižný prepadák to určite nebol a tak odo mňa dostáva priemerné hodnotenie. Osobne nerozumiem, prečo má kniha taký obrovský úspech vo svete aj u nás, ale pravdepodobne mám už trochu iný vkus. Alebo už som čítala príliš mnoho kníh, ktoré mali viac či menej podobnú zápletku. Každopádne si myslím, že za prečítanie stojí. Už len kvôli tomu, že aj samovražda je téma, o ktorej by sa malo viac hovoriť. A keby je to napísané trochu originálnejšie, určite by som knihu ohodnotila lepšie. Takto je to u mňa priemerná kniha, ku ktorej sa už pravdepodobne druhýkrát nevrátim, ale určite som rada, že som si ju prečítala a že skrášľuje moju domácu knižnicu.

Recenzovala: Alena Kováčová

http://elliesbookverse.blogspot.sk/2015/12/vsetky-skvele-miesta-recenzia.html