Gataca

Na martinuse je tato kniha zaradena medzi klasicke detektivky. Myslim, ze sa dost sekli, kniha je vsetko len nie klasicka.. Pribeh jemne nadvazuje na predchadzajuci Syndrom E. Opat je hlavna postava komisar Sharko a teraz uz nepolicajtka Lucie. Pribeh pokracuje tam, kde v predchadzajucej casti skoncil. Unesene Luciine dcerky - dvojicky daju zaklad uplne novemu pribehu. Autor opat pise o temach inych, neklasickych, riesi veci ako DNA, virusy, darwinizmus, vyvoj ludstva, genomy a genetiku. No,keby toto najdem v anmotacii ineho autora, mavnem nad knihou rukou no Thilliez aj taketo pre nas laikov nezazivne, zvlastne a narocne veci vlozil do pribehu tak, ze ich zacnete brat ako uplne bezne veci. V dejovej linii vsetko, co vyzera zlozito dokonale objasni a ja som si pri citani povedala "fakt, je to tak". Samozrejme ide o vysetrovanie vrazd a v tomto pripade i samovrazd, dej je napinavy, nic nestagnuje, nemam rada prilis okecane sukromne veci postav, no tu som sa tomu potesila. Tieto pasaze mi dali cas spracovat zaujimave veci, ktore som sa v pribehu dozvedela. Pri citani sa dostanete ku vsetkemu - od neandertalca cez kmen amazonskych indianov Ururu po spickove laboratoria a sialene vyskumy. Akokolvek bizardne to znie, v pribehu vsetko dava zmysel a co je hlavne a mozno trocha strasne - niektore fakty su az prilis skutocne....