Rok v zeleninovej záhrade

Obsah knihy: Rok v zeleninovej záhrade

ZLOŽENIE A VÝBER ZELENINY
Lˇudia uzˇ odprada´vna vedia, zˇe ovocie, zelenina, lesne´ plody a bylinky vedia priaznivo ovplyvnitˇ nasˇe zdravie. Obsahuju´ ochranne´ la´tky, ktore´ chra´nia telo pred niektory´mi chorobami a liecˇia. Zeleninu si ceni´me pre vysoky´ obsah vitami´nov, vla´kniny, minera´lnych a bioakti´vnych la´tok. Zelenina obsahuje v priemere 92,5 percenta vody, niektore´ druhy obsahuju´ viac, ine´ menej. Vo vode su´ rozpustene´ cenne´ obsahove´ la´tky. Zelenina ma´ ni´zku energeticku´ hodnotu. Aj preto povazˇujeme zeleninu za prirodzenu´ zlozˇku spra´vnej vy´zˇivy.

SPOTREBA ZELENINY NA SLOVENSKU
Rocˇna´ spotreba zeleniny celkom na jedne´ho obyvatelˇa u na´s dosiahla najvysˇsˇiu hodnotu v roku 1999. Od roku 2000 zaznamena´vame vy´razny´ pokles celkovej spotreby a v su´cˇasnosti sa skonzumuje okolo 100 kg na osobu rocˇne a v cˇerstvom stave je to asi 70 percent z celkovej spotreby. Zdravotni´kmi odporu´cˇana´ spotreba je 127,9 kg spolu a v cˇerstvom stave 90 kg zeleniny na obyvatelˇa za rok. Pri´pustny´ interval raciona´lnej spotreby sa pohybuje od 116,9 do 138,9 kg, ktory´ sa v krajina´ch EU´ dosahuje. Z celkovej spotreby zeleniny, podiel cˇerstvej zeleniny tvori´ priblizˇne 70 percent a zvysˇok konzumujeme po skladovani´ a spracovani´ konzervovani´m a mrazeni´m. Napriek tomu, zˇe vieme aky´ vy´znam ma´ pre nasˇe zdravie zelenina, jej spotreba na Slovensku nedosahuje zdravotni´kmi odporu´cˇane´ mnozˇstvo a medzi krajinami Euro´pskej u´nie sa v tomto ukazovateli umiestnˇujeme na posledny´ch miestach.

PRODUKCIA ZELENINY NA SLOVENSKU
Od roku 1989 sa zelenina pestovala na najva¨cˇsˇej ploche, na takmer 47-tisi´c hekta´roch v roku 1999. V tom istom roku sa dosiahla aj najvysˇsˇia produkcia 685-tisi´c ton zeleniny. V dˇalsˇi´ch rokoch sa zaznamenal pokles zberovy´ch plo^ch i produkcie. U nás sa bežne vo veľkovýrobe pestuje len 15 až 17 zeleninových druhov. Dˇalsˇie druhy sa pestuju´ va¨cˇsˇinou len v za´hradka´ch. V zahranicˇi´ sa konzumuju´ aj take´ druhy, ktore´ su´ u na´s nezna´me. Je to spo^sobene´ zauzˇi´vany´mi stravovaci´mi na´vykmi s malou spotrebou zeleniny, nedo^verou, nevedomostˇou, cˇasto nedostupnostˇou, cˇi cenovou nepri´pustnostˇou, ktore´ neda´vaju´ priestor pre uplatnenie nezvyčajných druhov zeleniny v našej strave.