Pravda o afére Harryho Queberta

Toto bola jedina kniha, ktoru som nechcela docitat. Uplne ma pohltila, nevedela som ju pustit z ruky co svedci aj o tom ze som pomaly 600 stran precitala za jeden den. Prvy x kedy sa v zadu na knihe pise, ze ju nepustime pokial ju nedocitame a ono to bolo naozaj tak. Je den po precitani a najradsej by som ju isla citat odznova. Dala by som milion ************* skoda ze mozu byt len 5.

Som uchvatena. A prekvapena. Az po precitani tohto spolocenskeho romanu ci detektivky som si pozrela KTO je Joel Dicker. Mlady, 30 rocny fesak, Svajciar. Dej zasadil do americkeho prostredia (okrem sucasnosti aj do 70tych rokov ) tak verne, ze chvilami som mala pocit, ze knihu pisal niekto iny, inej narodnosti a vo vyssom veku. J.Dicker pise s lahkostou, velmi dobre sa cita a ani nebudete vediet ako a ste na konci. Odbieha sem i tam, ale vsetko so vsetkym suvisi a na konci, ktory Vam vyrazi dych, da vsetko zmysel. Roman ma niekolko casovych rovin, niekolko point a rozuzleni, do detailu vykreslene postavy a tu spravnu dynamiku. Bola som v napati celu knihu, nie vsak v takom ako ked citate thriller, ale tuzila som citat a citat - jednoducho Dickerov styl ma bavi. (nezabudnutelne su telefonaty Marcusa so svojou mamou :-D ) Nechcem prezradzat vela a tak len v skratke. Spisovatel Marcus Goldman je po uspechu svojej prvej knihy tlaceny vydavatelom do napisania druheho diela, ma vsak spisovatelsku krizu. Navstivi svojho ucitela, profesora Harryho Queberta, ktory zije v malom mestecku pri mori, v Aurore. Najdu sa ostatky tela, ktore 30 rokov lezali v zemi a Marcus sa dozveda, ze ide o mlade 15 rocne zavrazdene dievca - krasnu Nolu. Postupne sa odkryva minulost a laska medzi Nolou a vtedy 34 rocnym Harrym Quebertom. Viac nepoviem, precitajte si ;-) „Dobrá kniha, Marcus, sa neposudzuje iba podľa posledných slov, je to spoločné pôsobenie všetkých predchádzajúcich slov. Asi pol sekundy po dočítaní knihy, po prečítaní posledného slova, musí čitateľa zaplaviť silný pocit; na chvíľu musí myslieť iba na to, čo práve prečítal, a pozerať sa na obálku s trochu smutným úsmevom, lebo všetky postavy mu budú chýbať. Kniha je dobrá vtedy, Marcus, keď nám je ľúto, že sme ju dočítali."

Kniha ma prekvapila viacerými úrovňami deja, pričom každá bola rozpracovaná na veľmi dobrej úrovni. Málokedy sa mi stane, že neodhalím páchateľa, ale Dicker nás tak motá, obráti všetko hore nohami, že nevieme kde je sever. Veľké mínus však dávam za chyby v časových údajoch, na ktoré som narazila asi na troch miestach a to som sa na to nijako zvlášť nezamerala. Len neviem, či tú chybu vyčítať autorovi alebo prekladateľovi.