Hra věží

Vedel som že táto kniha bude dobrá ale nevedel som že až taká dobrá. Hlavná postava Myfanwy sa jednoducho nedala neobľúbiť (aj keď to nebola moja najobľúbenejšia postava) a zároveň ste s ňou museli trochu súcitiť. Dej bol akčný a napínaví. Bolo v ňom malo pasáži ktoré by ma nebavili alebo nudili. Odporúčam ju všetkým milovníkom fantasy, sci-fi a YA. Hodnotím ju veľmi kladne a na koniec úprimne dodávam že som ten koniec nečakal.

Debutový román Austrálčana Daniela O’Malleyho vás ale presvedčí, že nie je hra ako hra, a že Ron Weasly možno neodohral ten najlepší a najodvážnejší šachový turnaj, o akom ste čítali. Hra věží je totiž ako tornádo. Už od prvej vety vás vtiahne do seba a zvyšok sveta môže pokojne prestať existovať. Ste tu vy a kniha, a to stačí. Myfanwy Thomasová nevie, kto je. Nemá minulosť, nemá spomienky. Má len dva listy, ktoré u seba našla potom, čo sa prebrala uprostred hŕby mŕtvych tiel s jedným spoločným znakom (okrem toho, že sú všetky mŕtve) – gumenými rukavicami na rukách. Tie listy sú jej jedinou možnosťou ako prežiť a inštrukcie v nich ju privedú k voľbe, k dvom obálkam, ktoré obsahujú dva rôzne životy. Prvá obálka jej umožní začať úplne nový život s novou identitou niekde ďaleko a nikdy nezistiť, kým bola a kto sa ju pokúsil zabiť. Druhá obálka jej umožní vziať si život pôvodnej Myfanwy Thomasovej za svoj a odhaliť, čo sa vlastne stalo. Aby román neskončil na strane 20, vyberie si samozrejme druhú možnosť. “Myfanwy Thomasová ztratila paměť,” odvětí mladší žena s onou podivnou nezúčastněností, která přichází ve snech. “A já jsem to, co se vzbudilo.” A tak sa ocitne vo svete tajnej organizácie, ktorá chráni ľudstvo pred akýmikoľvek nadprirodzenými hrozbami, aké môžu človeka napadnúť (aké šikovné). Jej agenti majú paranormálne schopnosti a od malička sú cvičení v tajnom výcvikovom tábore. Hoci to všetko znie vzrušujúco, stará Myfanwy (volajme ju Thomasová) bola skôr nudná sivá myška, veľmi schopná manažérka s desivými a pôsobivými schopnosťami, ktoré sa ale bála používať. To je však povahe novej Myfanwy (volajme ju Myfanwy) úplne vzdialené. Hoci od začiatku je jej najväčším problémom predstierať, že žiadnou stratou pamäti netrpí, postupne sa čoraz viac dostáva do svojej role a stáva sa novou, ráznou Myfanwy, s ktorou rozhodne treba rátať. A ktorej ide čoraz viac o život. Hra věží je síce prvotina, no jej autor bezpochyby vie písať, čo ukazuje od prvej vety. Našťastie nestráca čas s tým, prečo Myfanwy stratila pamäť, je to len udalosť, ktorá posúva príbeh vpred, akýsi odrazový mostík k paranormálnej naháňačke za odhaľovaním tajomstiev super tajnej organizácie a nadprirodzeného sveta. A náš záhadný vrah je len jedným kúskom zložitej zápletky, ktorú musíme rozlúštiť. O’Malley rozhodne vie využiť čaro objavovania. Nič iné mu ani neostáva, pretože ak by nás rovno vhodil do víru udalostí, utopili by sme sa v mori informácií, postáv a súvislostí. Namiesto toho odhaľuje len také množstvo skladačky, ktoré núti čítať ďalej, prežívať všetky záhady, stres a nervozitu spolu s Myfanwy. Popri všetkých tých záhadách pôsobí veľmi sympaticky jemný, trochu uštipačný humor, ktorým je kniha odľahčená. Nenúti vás smiať sa na celé kolo či váľať sa po podlahe, ale úsmev vyčarí bez problémov. Je ho tam veľa a ja som si ho zamilovala. “Vystopovat chybějící peníze byla vlastně docela legrace, zvlášť ve srovnání se všemi těmi výpisy transakcí na firemních kreditkách, kterými jsem se musela prokousat. To byla hodně únavná pruda. Není bez důvodu, že seriál “Kriminálka Las Vegas - účetní oddělení” v televizi nedávají.” Silnou stránkou knihy sú určite postavy. Dobré, zlé, priemerné, naivné, nechutné, pekné, škaredé... sú tam všetky a so všetkými treba rátať. Niektoré sú síce rozvinuté do väčšej hĺbky ako iné, no i tie menej dôležité sú reálne, žiadna nie je len menom na papieri. Hlavná postava Myfanwy je rozporuplná hrdinka, o ktorej si ženy pomyslia, že je tak trochu ako robot bez emócií, a muži budú nadšení, že sa nespráva ako hlúpa puťka a berie veci s prehľadom. Ja osobne si neviem predstaviť, že by nejaká žena vzala podobnú situáciu s takým pokojom, že by sa nad ňou viac nezamýšľala, a priznajme si to, aj trochu nepanikárila. Hoci Myfanwy je sebestačná, rázna, inteligentná žena, ktorá sa o seba vie postarať, trochu ženských emócií by jej pridalo na čare a robilo by ju to ľudskejšou. Možno i preto som mala radšej Thomasovú a dosť ma mrzelo, ako ľahko ju Myfanwy nahradila. Samotný príbeh je zmesou fantasy a hororu a je zaujímavý, napínavý, miestami desivý no predovšetkým dobre napísaný, nemala som žiaden problém začítať sa. Skôr naopak. Nechcela som ísť spať, chodiť do práce, jesť, niekedy som zabúdala dýchať. Hlavne od prvých strán sa nedá odtrhnúť, hoci postupne sa tempo začína spomaľovať a príbeh sa zameriava predovšetkým na odhaľovanie sveta, Šachovnicovej skupiny a oboznámenie sa s hlavnými figúrkami. Akcia je niekde v pozadí, jednoducho sa občas prihodí, a pôsobí skôr ako náhoda než zámer autora. To sa niekde za polovicou láme, Myfanwy je vyslaná do terénu a na scénu vstupuje aj nový nepriateľ. Ním sú roubovači, ktorí mali byť už len spomienkou. “Většina Šachovnicové skupiny věří, že tady příběh roubovačů končí. Za strašlivou cenu byli vyhlazeni a celý incident je ukázkou toho, jak je Checquy důležitá a čeho může dosáhnout. Světa, který neskončí. Amen. Až na jednu věc. Až na to, že úzká skupinka vyvolených věděla něco jiného.” A tu sa skrýva háčik. Akcie je dosť, no stále je prekladaná listami, ktoré už ani tak nie sú inštrukciami, ale spomienkami, a príbeh neposúvajú dopredu, ale brzdia ho. Thomasová už odhalila Myfanwy takmer všetko, čo potrebovala vedieť, ale stále sa s ňou nechce rozlúčiť, nechce dať zbohom sebe samej. Môžete byť empatickí a chápať ju, no nezabráni vám to trochu sa nudiť. Záver vás však zodvihne zo stoličky a poriadne s vami zamáva. O’Malley totiž nenechá v predpokladaných záveroch kameň na kameni a i detektívi, ktorí sa snažili prípad rozlúsknuť sami, budú možno prekvapení. A je dosť otvorený, a teda nie je ťažké domyslieť si, čo to znamená - ďalší diel (na ktorý sa neskutočne teším). Hra věží je kniha, ktorej s radosťou odpustíte i menšie chybičky na kráse, pretože je vtipná, pútavá i napínavá. Nechýbajú jej zaujímavé postavy, tajuplné kulisy, nebezpeční nepriatelia a prepracovaná zápletka. Autor má výborný rozprávačský štýl a výhodu mu dáva i to, že vie všetko dávkovať v správnej miere a držať tak čitateľa v napätí. O’Malley je nepochybne talentovaný autor, ktorý prekvapí už svojou prvou knihou. Má dôkladne premyslený každý ťah, figúrky po šachovnici posúva s istotou, šarmom a vtipom, neváha ich poslať do nebezpečných situácií len preto, aby nakoniec mohol zvolať „Šach -mat, dostal som ťa čitateľ!“