Milosť pre Gregora Mocha

Krásny historický román plný lásky,utrpenia,zúfalstva,ale ja pokory a odpustenia .Príbeh je o Gregorovi,ktorý je posledný kat (z rodiny kde sa toto remeslo dedilo z otca na syna)hoc on sa odmieta stať katom ,chce obyčajný život.No keď zachráni dievčinu Alžbetu,ktorú chcú upáliť a obviniť z čarodejníctva (len preto,že je neskutočne krásna )cíti,že je nevinná a preto jej pomôže.jeho chlapské tvrdé srdce sa roztápa a začína cítiť lásku ku krásnej Alžbete .

Silný príbeh, ktorého mottom je láska. Láska vo všetkých podobách, ktorá je pohnútkou ušľachtilých i zúfalých činov hrdinov románu. Láska k synovi vedie starého kata Mocha, aby sa vzdal vlastného syna a takto ho ušetril dedičnej povinnosti prevziať po ňom nenávidené remeslo. Osud mu to nedopraje a mladý Gregor sa po smrti matky vracia k otcovi a stáva sa mestským katom. Jeho čistú dušu zastrie závoj otupenosti a zdanlivej necitlivosti voči svetu i svojim obetiam. Z temnoty duševných múk ho vyvádza láska. Láska jemnej a čistej dievčiny mu dáva silu prelomiť okovy nepriaznivého osudu a pobiť sa nielen o život svojej ženy ale i o naplnenie ich spoločného životného sna. Tento sen, hoci je navonok veľmi prostý, až všedný, vďaka nepriazni osudu a krutosti doby, ale i tvrdosti ľudských sŕdc vôbec nie je ľahké naplniť. S osudom hlavného hrdinu Gregora Mocha sú nevtieravo a prirodzene prepletené osudy ľudí, ktorých postoje usmerňované láskou posúvajú dej románu. Tragická láska k jedinému synovi vedie Gregorovho otca i jeho matku k zúfalstvu a beznádeji. Nezištná a bezpodmienečná láska jeho ženy Bielej Alžbety je východiskom k spáse hlavného hrdinu. Láska dáva silu i cirkevnému hodnostárovi, ktorý spočiatku oslepený mocou svojho úradu chladnokrvne odsudzuje bosorky na strašnú smrť, hoci vo svojom vnútri je presvedčený o ich nevine. Svedomie ho núti prehodnotiť svoj postoj, ale okolie a lipnutie na moci mu nedáva na to príležitosť. Až pocit vlastnej bezmocnosti na prahu smrti, keď sa nakazí nevyliečiteľnou chorobou, mu otvára srdce k večnej Pravde lásky a umožní mu urobiť veci, o správnosti ktorých je vo svojom vnútri dávno presvedčený. Takto svojim zdanlivým hriechom očisťuje svoju dušu a dáva Gregorovi a jeho rodine šancu na nový šťastnejší život. V mieste, kde by iní ukončili román hapyendom, rozvinie autorka dej románu k hlbším a citlivejším témam a nenecháva čitateľa na pochybách o tom, že mu chce dodať svojim dielom nádej, že s láskou sa dá prekonať každá prekážka. Svoj príbeh zaľudní postavami, ktorých osudy sprevádzajú hlavných hrdinov až do staroby. Je len prirodzené, že aj tu je hlavnou hybnou silou deja láska. Na protiklade osudov dvoch bezdetných rodín ukazuje, že čokoľvek človek urobí a je pritom vedený láskou, je to najlepšie, čo v danej chvíli mohol urobiť, napriek tomu, že to okolie vníma často inak. Činy vedené láskou nepomáhajú len núdznym, ale dodávajú pokoj a odvahu žiť najmä pôvodcovi tohto dobra. Životné postoje jednoduchého páru Johany a Mateja sú presvetlené nezištnou láskou k sirote Hanke, pre nich vtedy neznámym manželom v núdzi, ale i ku všetkým, ktorí ich pomoc potrebujú. Johana sa dokáže dívať na svet otvorenými očami, pohľadom lásky, a objaví núdzu a potreby blížnych skôr, ako sa oni osmelia požiadať o pomoc. Toto neustále praktické žitie v láske jej nahrádza nenaplnenú túžbu po vlastných deťoch. Tento jej životný postoj jej dáva sily a nádej do života. Je len prirodzené, že sa nikdy necíti sama a sama ani nie je, lebo jej láska priťahuje k nej ľudí, ktorí sa stávajú jej rodinou. S protiklade s jednoduchou rodinou Johany, ktorá žije svoj život v horách na konci sveta, kde sú všetci odkázaní na vzájomnú pomoc, je rodina meštiačky Márie. Jej prekliatie začína tým, že sa vzdá svojej vlastnej dcéry neprávom obvinenej z bosoráctva. Jej životné postoje sú ovládané pokryteckou meštiackou morálkou, kde sú city nahradené majetkovým prospechom a verejnou mienkou. Takto je motivovaná i pri rozhodnutí, že sa vzdá vlastnej dcéry, hoci nevinnej a oslobodenej súdom, ale v jej očiach neodpustiteľne poškvrnenej tým, že sa stala, hoci nedobrovoľne, manželkou všetkými opovrhovaného a nenávideného mestského kata. Prekliatím jej rodiny je absencia lásky. Bez lásky, len s vidinou zveľadenia majetku prinúti vydať sa svoju mladšiu dcéru za staršieho muža. Týmto zničí život jej i jej manželovi. Ten svoju mladú ženu spočiatku úprimne ľúbi, ale dom, ktorý nie je domovom, ho nakoniec privedie k inej žene. Tá je len jednou z ďalších obetí deformovanej malomeštiackej morálky. Všetkými opovrhovaná zomiera pri pôrode, pretože sa nikto nechcel poškvrniť pomocou hriešnici. Svojou smrťou zanecháva po sebe ďalšiu obeť, svoju dcéru. Malá Magdalénka by mohla byť požehnaním pre svojho otca i jeho bezdetné manželstvo, keby láske neprekážala hrdosť jeho manželky. Pred ľuďmi sa rodina vedená pretvárkou prezentuje v najlepšom svetle. Každú nedeľu si vedú dcéru do kostola, ale za múrmi domu je z nej len trpená, nenávidená a týraná votrelkyňa. Navonok usporiadaná počestná rodina je hlboko rozvrátená a citovo vyprahnutá. Tvoria ju nešťastní ľudia, uzavretí do seba, svojimi silami neschopní prelomiť ľady nezáujmu. Svetlo nádeje pre nešťastnú rodinu prináša čerstvá krv z druhej vetvy rodiny. Syn odvrhnutej dcéry Alžbety zatúžil spoznať svoju starú matku. Bol vychovaný v žičlivom prostredí lásky a rodinného šťastia. Svojim optimizmom sa snaží vniesť trocha radosti do starého domu, ale naráža na stereotyp sebectva. Jediná Magdalénka je napriek rokmi ubíjanej viere v lásku ochotná jej uveriť a láska katovho syna ju napokon vyslobodzuje. Dej románu nenecháva nikoho na pochybách, že hlavná myšlienka diela – láska všetko posväcujúca a prekonávajúca každú prekážku je prostriedkom vedúcim k naplneniu túžob človeka. To je to posolstvo, čo nám chcela autorka odovzdať. A vďaka pútavému príbehu vyrozprávaného s nesporným majstrovstvom, sa jej to vrchovatou mierou podarilo splniť.

Kniha sa mi velmi pacila. Smutok a nestastie Gregora Mocha - mestskeho kata je citit z kazdeho slova, z kazdej vety... mestania sa od neho odvracali, nikto ho nemal rad a pritom ho nikto z nich vobec nepoznal. Stacilo, ze vedeli, ze je kat a to bolo ako zaklinadlo - stitili sa ho, stranili sa ho. Necudo, ze bol zatrpknuty vo svojom srdci a utiahnuty... Az kym nespoznal Alzbetu. A hoci ju najskor zachranil iba preto, ze po nej zatuzil, nakoniec sa mu dostala pod kozu a zalubil sa do nej. Nastastie kniha nie je iba pochmurna a plna smutku. Najma v druhej casti je veselsia, optimistickejsia. Suvisi to s Gregorovym synom Adamom. Pri niektorých kúskoch, co vyvadzal som sa neraz musela zasmiat. A to je na knihe najdolezitejsie: aby v nej bolo trochu nestastia, vela lasky a trochu humoru. Pani Misikovej sa to podarilo vsetko sklbit a vytvorila vskutku majstrovske dielo.