Operácia Medový motúz

Obsah knihy: Operácia Medový motúz

Serena Fromová, dcéra anglikánskeho biskupa, zažije počas posledného ročníka štúdia v Cambridgei krátky ľúbostný románik so starším profesorom. Ten ju zasväcuje nielen do britskej histórie, ale aj do súčasnej politickej situácie a pripraví ju na prijatie do spravodajskej služby známej ako MI5. Píše sa rok 1972 a Británia prežíva ropnú krízu, zmieta sa v hospodárskych problémoch, sociálnych nepokojoch a terorizme, vyvolanom konfliktmi v Severnom Írsku. Studená vojna vstupuje do štádia, keď sa stáva predovšetkým ideologickým bojom a odohráva sa najmä v oblasti kultúry.
Serena, ktorá proti svojej vôli študovala matematiku, si lásku k literatúre vyvažuje vášnivým čítaním kníh. Pre jej vzťah k literatúre ju nový zamestnávateľ – MI5 – poverí úlohou v rámci operácie Medový motúz. Jej cieľom je finančne podporiť začínajúcich spisovateľov, novinárov či vedcov a tak nepriamo získať ich politickú lojalitu. Serena má v mene krycej nadácie ponúknuť štipendium mladému spisovateľovi Tomovi Haleymu. Jej obdiv k jeho tvorbe sa po čase mení na lásku, čím, pravdaže, porušuje základné pravidlá spravodajskej služby. Haley si postupne vydobyje literárne uznanie, ale v okamihu, keď získava Cenu Jane Austenovej, odhalí sa zdroj financií nadácie, ktorá mu poskytovala štipendium. Spisovateľ sa stáva objektom verejného škandálu. Ani postavenie Sereny neostáva utajené a vyúsťuje do neočakávaného záveru.
McEwanov román sa do veľkej miery zakladá na autobiografických prvkoch a skúma vzťah umeleckej integrity a politickej propagandy. Poskytuje pútavé a napínavé čítanie, pričom autor nezaprie dodnes živú tradíciu anglickej prózy a podáva príbeh sebaironizujúcim až humorným tónom.

Z anglického originálu Sweet Tooth (Jonathan Cape,
The Random House Group Limited, London 2012)
preložil Jozef Kot.

Odkazy

• Špionážna lahôdka Operácia Medový motúz

Ukážky z knihy

„Myslím, že sú priam geniálne.“
Mykol sa, akoby ho niekto štuchol do hrude či pichol do srdca, a vyrazil zo seba tlmený vzdych, ale nebol to celkom smiech. Chcel niečo povedať, no slová sa v ňom zasekli. Uprene na mňa civel, čakal a túžil, aby som pokračovala, aby som o ňom a o jeho talente povedala čosi viac, ale zahryzla som si do jazyka. Domnievala som sa, že moje slová budú mať väčšiu váhu, ak ich nerozriedim ďalšími. No ani som si nebola celkom istá, či som schopná dodať k nim niečo hlbokomyseľné. Akoby sa z nás odlúpla formálnosť a odhalili sa utajené rozpaky. Uvedomila som si, ako túži, aby som svoje konštatovanie ešte potvrdila a ďalej mu preťahovala mu popod nos medové motúziky. Vycítila som, ako strašne mu na tom záleží. Jeho poviedky v rozličných literárnych časopisoch vyšli zrejme bez toho, aby si ich niekto všimol, nedočkali sa ani bežného uznania či potľapkávania po pleci od redakcie. Pravdepodobne mu ešte nikto, ani jeden cudzí človek, nepovedal, že jeho próza je geniálna. Teraz to počul a uvedomoval si, že sa spĺňa to, čo vždy tušil. Dozvedel sa odo mňa ohromujúce konštatovanie. Ako mohol o hodnote svojej tvorby vedieť, keď mu to nikto nepovedal? Teraz sa dopočul, že jeho prózy sú dobré, a bol za to vďačný.
No len čo Haley prehovoril, tento okamih sa prerušil a rozhovor sa vrátil k bežnému tónu. „Ktorá poviedka sa vám najviac páčila?“